Neobychainosť v hrnčeku, časť posledná: Chaimpión

ŠTATISTIKA SA NÁS TÝKA

Vyskúšali sme štandardný chai latte v pätnástich kaviarňach v rôznych pražských lokalitách. Za predpokladu, že priemerný hrnček chaiu obsahol dve a pol deci nápoja, vypili sme dokopy takmer štyri litre chaiu. (O množstve vína sa radšej nebudem zmieňovať.) Priemerná cena bola 66,80 korún, čo je zhruba 2,60 eur. Najdrahší chai sme mali za 89, najlacnejší za 46 korún a v rámci nášho testovania sme na chaie minuli asi tisícku, čiže asi 40 eur. (A znova elegantne pomlčím o vínnych výdajoch.)

Priemerné skóre bolo 45 bodov zo 60, pričom žiadnej z kaviarní sa nepodarilo dosiahnuť plné skóre. Najlepšie skóre bolo 51,5 boda, na opačnom konci svieti výsledok 32 bodov.

A máme i víťaza! Kým ten bol jednoznačný, máme i dve druhé miesta. A ktoréže kaviarne to teda sú?

Srdečne gratulujeme kaviarni Alchymista! Keď sme mali body sčítané a víťaz bol známy, zašli sme ešte raz do tejto kaviarne. Viete, potvrdiť si správnosť nášho hodnotenia a otestovať kaviareň už za jarných paprskov slnka. A kaviareň nesklamala. Alchymista je vskutku oázou ticha s úžasnou záhradkou. Tentokrát sme si mohli vonku i sadnúť, lebo medzičasom prišla jar. (Hurá!) V deň našej návštevy mali aj zákusok, ktorý si môžem dať i ja, a mali ešte krajší a väčší zákusok, ktorý si dala Alba. Rosé bolo parádne, obsluha milá a pozorná, priestory jedinečné zvonka i zvútra. Alchymista je miestom, kam môžete vziať niekoho na rande (ale prosím, do tohto výnimočného priestoru berte tých výnimočnejších), vašu mamu (niečo klasického a pokojného počas návštevy vo veľkomeste neuškodí) alebo blízkeho priateľa, s ktorým sa chcete nerušene porozprávať. Či nad šálkou chaiu, alebo vínka s malinami.

Korenisté pozdravy posielame aj našim strieborným kaviarňam. BOHO je kaviarňou s príjemnou, útulnou atmosférou, originálnym interiérom a nenásilnými, starostlivo vybranými doplnkami a detailami. Človek by tam najradšej prečkal celú zimu a prebudil sa až za sezóny espresso-tonicu. Toto miesto s tými najmilšími majiteľmi bude mať v našich spomienkach i srdciach výnimočné miesto. 

Penisto mávame aj Cobre, rušnej barokaviarni v Holešoviciach, kde vám ku skvelému jedlu naservírujú úsmev a zahrajú čosi, čo ďalšie dni nedokážete vypudiť z hlavy. Drinky - či teplé, či studené - majú tiež parádne. A my len obdivujeme obsluhu, ktorá zvláda bezchybne kmitať vo víre hostí a šumu. Miesto, kde sa určite nebudete nudiť!

ČASTO KLADENÉ OTÁZKY - Čo ste chceli vedieť, no báli ste sa opýtať

Pozbierala som pár otázok, ktoré mi boli v zime kladené ohľadom nášho chaiového testu. Obe sme odpovedali, samozrejme naším klasickým štýlom - jedna nevedela, čo píše tá druhá.

Neobychainosť v hrnčeku, časť pätnásta: Cobra

Na prebudenie tejto kobry nepotrebujete žiadneho zaklínača hadov. Bar Cobra, syčiaci podnik na ulici Milady Horákové, je totiž viac než rušným, živým priestorom. Odkedy tento podnik otvoril svoje vráta, patrí medzi - odvažujem sa povedať - najvyhľadávanejšie miesta, kam človek môže v Prahe zájsť.

Bola to len otázka času, kedy sem aj s Albou zavítame. Keď sme si všimli, že tu majú aj chai, vybrali sme si Cobru ako miesto nášho posledného chaitestu.

Ako teda dopadol kobrí chai?

ALBA

Pena: Pomerne tenká vrstva pekne ozdobenej, no hlavne chutnej peny. 7.5/10

Chai: Tento chai si zaslúži titul Najteplejší Chai - trvalo to len pätnásť chaiov, aby sme ho vypátrali! :D Dostali sme ho v jednoduchej čiernej šálke s podšálkou a od prvého dúšku mi bol sympatický. Spočiatku bol dokonca taký teplý, že mi takmer popálil jazyk, takže za mňa spokojnosť. Zároveň bol aj veľmi chutný a korenistý. 8/10

Celkový dojem: Prišlo to... (dramatická hudba v pozadí...)

NÁŠ. POSLEDNÝ. CHAI.

Neobychainosť v hrnčeku, časť štrnásta: Urban Café

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna pražská labutienka. V celom kráľovstve ju prezývali Biela labuť, podľa farby jej peria a dobra jej duše. Labutienku veľaže ľudí chodilo navštevovať. Spoza siedmich dolín, spoza siedmich morí, v bežných bačkorách i v sedemmíľových čižmách. Všakovakí ľudia cestovali dlhé dni i noci, aby uvideli švárnu labuť.

Nuž mali ale strasti títo hostia. Ich unavené duše a cestou zmorené telá si nemali kam sadnúť, aby si po náročnej ceste oddýchli, hnáty ponaťahovali a aby nových síl načerpali. Každý rýchlo pri labuti prešiel, ani sa na ňu poriadne nepozrel, také unavené nohy a hlavu i oči mali.

V jednu noc sa prirútila búrka neslýchaná. Vetrisko vybíjalo okná, dážď bubnoval do striech a do jedného miesta poblíž labutienky blesk udrel. O pár dní sa presne z toho miesta na svet predierala malá monstera. A o pár dní neskôr stála na tomto mieste kaviareň Urban Café. Už mali cestujúci kam na kávu i dobré slovo zájsť.

... tak fajn. Nie je to práve dôveryhodne znejúci príbeh o tom, ako vznikla kaviareň Urban Café, ale... Mohlo to tak byť!

Čo sa však stalo určite, bolo naše testovanie chaiu podávaného v tejto kaviarni.

ALBA

Pena: Krémová, jemná, hustá a chutná vrstva peny, ktorá vydržala takmer do poslednej kvapky chaiu. Toto je zatiaľ asi moja najobľúbenejšia pena, pre jej výnimočnú textúru bola mimoriadne dobrá. 8/10

Chai: Podávali ho vo veľkom pohári. Prvý dúšok bol až prekvapujúco chutný, zvyšok nápoja nebol natoľko výbušne skvelý. Stále to však bolo dobré a chuťovo vyrovnané. 7/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť trinásta: Vnitroblock

Kde bolo, tam bolo, boli raz Holešovice bez Vnitroblocku. Áno, aj také časy boli a dokonca ich pamätám aj ja. Samozvané (ale hádam aj oprávnene) kultúrne centrum Holešovíc otvorilo svoje industriálne vráta pred vyše rokom a rýchlo sa stalo miestom, kam sa v Prahe proste chodí. Tento priestor v sebe nenásilne zlial a skombinoval čaro nevyužívaných priemyselných priestorov, umeleckých počinov a kadejakých vystúpení, koncertov a diskusií a stvoril hipsterské nebo. Ale páčilo sa tam aj mojej mame!

Vo Vnitroblocku môžete nakúpiť veci od miestnych tvorcov, môžete stamaď odísť v nových teniskách, môžete tam tancovať, diskutovať, dať si hranolky, predávať izbové rastliny, jesť izbové rastliny, vystavovať, dívať sa na výstavy, pozrieť si film.

My sme si tam zašli na chai. (A klasicky i na viac...)

ALBA

Pena: Veľmi príjemná vrstva peny, tentokrát sme ju mali ozdobenú labuťou. Chutná pena s veľmi jemnou a hebkou konzistenciou. 7.5/10

Chai: Podávali ho v šálke, z ktorých nie je ani jedna rovnaká - na každú šálku napísal motto miesta iný zamestnanec. Chuťovo mi tento chai prišiel ako jeden z najlepších, veľmi chutný s dokonalým pomerom korenia. (Škoda, že nebol teplejší, lebo to mohlo byť za 9!) 8/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť dvanásta: Spižírna 1902

Na ulici Korunní nájdete mnohoraké veci a priestory, ktoré tešia hlavne dušu hipsterskú, uvedomelú, s vycibreným vkusom v chutiach a vizuáloch.

Do tohto prostredia dokonale zapadá Spižírna 1902, kaviareň s azda najinstagramovateľnejším interiérom a najkontroverznejšími recenziami. Snažíme sa chodiť do priestorov nezaujato, no keď hľadáte kaviareň podávajúcu chai, ktorá je otvorená aj po šiestej večer, občas pred vaše oči vyskočia i recenzie. Veľmi ma zaujala istá rozporuplnosť ohľadom Spižírny, ľudia chválili kávu, no kritizovali obsluhu. Niektorí ospevovali interiér, iným pripadal sterilný. Kaviareň komusi prišla ideálna pre mladých, no na druhej strane to ďalší hostia nazývali hipsterské doupě. 

Nech si ľudia vravia, čo chcú, najlepšie je vidieť na vlastné oči a skúsiť vlastnými zmyslami.

ALBA

Pena: Pekná vrstva peny, bolo v nej cítiť korenie a náznak čokolády! 7.5/10

Chai: Toto bol zatiaľ najkrajší chai, aký som ochutnávala. Oba poháre priniesli na drevenom podnose, pena bola ozdobená čokoládou a kúskami orieškov. Nemohla som sa dočkať, až ho ochutnám! Bol aj celkom teplý, chutný a korenistý. Tento chai zatiaľ patrí medzi mojich chaiových favoritov. :) 8.5/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť jedenásta: Café Záhorský

Jedna z najväčších výziev nášho chaitestu? Nájsť miesta, ktoré sú otvorené aj po šiestej večer, v ktorých majú chai. Našťastie, ešte ich zopár v tej Prahe je a môžeme vám stále prinášať spenené slová a korenisté vety týkajúce sa nášho obľúbeného zimného nápoja. (Nedá mi nespomenúť svařák od Vinářství Kubík, ktorý je... zimná láska v tekutej podobe, slivkové objatie s príliš skorým odchodom zo zimného sveta, keď zatvárajú stánky pred Vianocami... Áno, moje srdce je stále zlomené...)

V dnešnom článku bude naším cieľom Bubeneč, kde sme jednoducho museli otestovať chai v Café Záhorský!

ALBA

Pena: Neskutočne hustá vrstva rovnomernej peny (vidíte aj na fotke, aká vrstva peny to bola)! Trochu korenistá, po zmiešaní so zvyškom chaiu chuť zjemní. 6.5/10

Chai: Vizuálne zaujímavý chai podávaný v klasickom pohári. Pre hrúbku peny sme spočiatku celkom nevedeli, ako postupovať. Penu zdobil akýsi sirup, a keď sme ju zmiešali so spodnou tmavšou vrstvou, bol náš nápoj pripravený na ochutnávku. Tento chai bol viac mliečny a kombo korenín bolo ok, ale viac by mi chutil, keby bol teplejší. (Viem, že zniem trochu ako teplotný podivín, ale naozaj si neviem vychutnať mliečny nápoj, keď nie je poriadne teplý. :D) 6/10

Celkový dojem: V tento večer smerovali naše kroky do okolia metra Hradčanská, odkiaľ máme mnoho spoločných spomienok z obdobia, kedy sme boli viac než kamarátky (akože sme boli aj kolegyne :D). Chodievali sme spolu celkom často do Café Záhorský na obed. Vždy sa mi páčil príjemný interiér, hlavne tapeta steny v zadnej časti kaviarne. Kaviareň Záhorský býva často plná a hlučná, a tak je niekedy obtiažne sa porozprávať v úplnom pohodlí. 7/10

MARGITKA

Pena: Tento chai vyzeral sťaby celý z peny! Bolo to čosi nové, neobvyklé a časť môjho ja milujúca transparentné predmety skákala po plafón od radosti, keď uvidela priesvitný pohár skrývajúci vrstvy môjho chaiu. Na pene bol sirup, ktorý vyzeral ako karamel, ale karamelom asi nebol. Pena bola príjemná, povedala by som, že až hebká. 9/10

Chai: Po zmiešaní všetkých vrstiev a zložiek vyzeral náš chai už normálnejšie. (Miešanie bola veľmi zábavná sprievodná aktivita, keďže sme netušili, ako bude chai nakoniec vyzerať. Bude to len svetlý penovitý nápoj? Bude z toho nový druh slime-u? Vybuchne?) Nápoj chutil jemne, príjemne sa pil. Korenie mi prišlo výraznejšie a trvácnejšie. 8/10

Celkový dojem: Zvykli sme chodiť na obed do tejto kaviarne v časoch, kedy bola naša kancelária na metre Hradčanská a keď bol môj pracovný svet stále v poriadku, t.j. keď bola Alba stále mojou kolegyňou. Musím, jednoducho musím spomenúť kuchyňu tejto kaviarne, keďže majú slušný výber skvelých bezlepkových jedál. (O rizote s červenou repou sa mi dodnes sníva!)

Obsluha bola veľmi pozorná a milá. Kým som čakala na Albu (bola som tam príliš skoro, žiadne klišé o meškajúcich Španieloch sa nedialo), aspoň piati čašníci sa mi prišli opýtať, čo si dám. Napokon bol naším čašníkom ochotný a usmiaty, no trošku stratený pán (alebo sme my zmätočné osoby, i to je možné). Prišlo mi to veľmi sympatické a ľudské, ani neviem prečo.

Táto kaviareň býva celkom plná, či v čase obeda, alebo podvečer. Zároveň však bolo možné v pohode sa porozprávať v obklopení pohodovej atmosféry. Neviem, či to bolo funky hudbou alebo fľašou rosé, ale mala som veľmi vydarený večer. A odteraz som veľmi zvedavá, či aj v nejakej inej kaviarni natrafíme na chai so špeciálnymi efektmi alebo hravým bonusom. 8.5/10

Cena chai-u:  66 CZK /  2.60 EUR

Celkové skóre:

Neobychainosť v hrnčeku, časť desiata: Marthy's Kitchen

V dnešnom vydaní nášho veľkého chaitestu zavítame do podniku, ktorý sme počas našich vinohradských prechádzok párkrát minuli. Marthy's Kitchen nie je práve chameleónom medzi budovami, nezapadá dokonale do domoradia, ale skôr vyčnieva a už z diaľky vám udrie do očí.

Možno ste toto miesto videli na instagramových fotkách, keďže ich raňajky - i keď sa skladajú z praobyčajných vajíčok, párkov a krajcov chleba - sú neskutočne fotogenické. A aj ostatné pokrmy sú veľmi estetické. (Ocitli sme sa na kapkejkovej výstave, či čo?)

My sa však zbližša pozrieme na to, čo sa v Marthy's vypiť dá. Chai!

ALBA

Pena: Pomerne hustá vrstva bez dekorácie. A nie veľmi chutná alebo korenistá. 6/10

Chai: VEĽKÁ (fakt, vážne gigantická) porcia chaiu. Chai je podávaný v peknom pohári, aaaaale znova nespĺňa moje teplotné požiadavky. Čo sa týka chuti, chýbalo mi viac korenia a chai mi pripadal trochu mliečny. Mohla to však byť 6.5-ka nebyť tej nízkej teploty. Pri takto veľkej porcii máte ku koncu nápoj už studený. 6/10

Celkový dojem: Znova sme sa pobrali do mojich milovaných Vinohradov. Marthy's Kitchen je malým a roztomilým miestom nachádzajúci sa priamo na ulici Francouzská. Keď som videla ich výber sladkých i slaných jedál, začala som uvažovať aj o skorej raňajkovej návšteve :D S tichou hudbou hrajúcou v pozadí a sŕkajúc z chaiu (alebo upíjajúc z pohára vínka) bolo jednoduché stratiť pojem o čase. Alebo to bolo tou januárovou tmou? 8/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť deviata: Kavárna V Sedmém nebi

Dnes nás náš chaitest zavedie na pražský Újezd. Tam sa v jednej z uličiek schováva kúsok kaviarenských nebies, kde nad hosťami dozerá anjelská bytosť. Kavárna V Sedmém nebi nie je iba gramatickým orieškom pre svoj názov (veľké písmená v češtine sú vopruz), ale našou prvou navštívenou kaviarňou, ktorej sa hodí prívlastok študentská.

Aký bol teda chai zo siedmeho neba?

ALBA

Pena: Priemerne hustá vrstva peny posiatej veľkým množstvom korenia a s malým kvietkom navrchu. Akosi mi veľmi nechutila a bola skôr fádna. 6/10

Chai: Podávaný v krásnej šálke a celkom teplý. Tento chai mi pripadal pomerne mliečny a - rovnako ako pena - nie veľmi korenistý. 6/10

Celkový dojem: Na prvý chai roku 2018 sme zašli do cool baru v centre mesta, blízko Andělu. Stretli sme sa v neobvykle teplý januárový večer, stále žiariac po vianočnom čase strávenom s blízkymi a s priateľmi a v nadšení z nového roka. Naša nálada teda dokonale ladila s uvoľnenou atmosférou tohto podniku.

Neobychainosť v hrnčeku, časť ôsma: Silencio Café

V predvianočný čas sa vám chce jediné - nastoliť ľahšie tempo v práci, oddychovať v tichu obklopenom bielym sniežikom a vychutnávať si pocit pokoja v duši.

Keďže toto sa nedialo ani u jednej z nás, v rámci životnej stability sme stavili aspoň na šálku chaiu. Naše kroky smerovali tentokrát do môjho blízkeho susedstva, do Café Silencio, kde sme sa rozhodli atmosféru Vianoc zvýrazniť teplým nápojom nesvařákového charakteru.

ALBA

Pena: Bežne hutná vrstva peny bez kresby a ozdoby. Chuť mala akosi nerovnomerne rozloženú, takže niektoré časti a kúsky peny boli bez chute. 5/10

Chai: Veľký hrnček chaiu s trvácnou korenistou chuťou, ktorá však bola zvláštnym spôsobom iná než bežná chuť chai latte. Veľmi ma neoslovila. 6/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť siedma: Místo

Místo je mladším bratom legendárnej kaviarne Můj šálek kávy (neviem, či je stále taký populárny, ale naposledy, keď som šla okolo, stáli ľudia v rade až na ulici). Šálek bol jedným z mojich osobných priekopníkov hipsterských kaviarní v Prahe. (Poznámka: veľa kaviarní som toho času neregistrovala a ospravedlňujem sa, ak som opomenula nejakú inú hipsterskú kaviareň.) Místo sa nachádza blízko metra Hradčanská a len pár krokov od rovnomennej električkovej zastávky. Azda najvýraznejším poznávacím znakom tejto kaviarne je fixková ilustrácia Kateřiny Kynclovej na jednej zo stien a extrémne štýloví baristi a obsluha.

ALBA 

Pena: Nie príliš hustá a korenistá vrstva s milým srdiečkom. 5.5/10

Chai: Nebodaj si pražské kaviarne čítajú tieto články? Myslím, že aj áno, pretože teplota našich chaiov stúpa a stúpa a teším sa z toho :D Teplota prekvapila pozitívne, no chuťovo mi tento chai prišiel trochu nevýrazný, chýbal mu silnejší korenistý nádych. 6.5/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť šiesta: Café V lese

Kto sa nebojí ísť na Krymskú, nech ide do lesa. Teda, do kaviarne v tomto pražskom hipsterskom lese. Pred našou návštevou Café V lese som na známej Krymskej ešte nebola, asi z dôvodu vlastných predsudkov a strachu z vysokej koncentrácie starostlivo vystrihaných briad a farebných ponožiek.

V zimný deň (v skutočnosti bola stále jeseň, ale počasie bolo zimne šedé a mokré), kedy sme sa do tejto kaviarne vybrali, boli ulice Krymskej takmer prázdne, míňali nás ľudia, ktorí sa ponáhľali do tepla domovov alebo miestnych kaviarní. Po tom, ako sme si našli miestečko v kúte miestnosti, úplne najviac blízko k poličke s knihami, sa aj Café V lese začalo zapĺňať ľuďmi a vravou.

„Bol aj chai?“ pýtate sa?

Bol aj chai!

ALBA

Pena: Súrodá vrstva zdobená kakaovým práškom, so zreteľnou korenistou chuťou. 7.5/10

Chai: Moja prvá poznámka k tomuto nápoju bola "JUCHÚÚÚ, TAKÝ TEPLÝÝÝ!!!", konečne chai, ktorý splnil moje teplotné očakávania :D Tento chutný a korenistý chai bol podávaný v peknej oldskúlovej šálke a má zatiaľ určite najlepší pomer kvality a ceny (46 korún!). Musím sa priznať, že ma to celkom prekvapilo, keďže Café V lese nie je práve miestom, kam sa chodí na chai, ale skôr na iné drinky... ktoré môžem takisto len odporúčať :D 7.5/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť piata: MONOLOK

Ako sme už párkrát spomínali, vinohradské prechádzky vás môžu doviesť do rôznych kaviarní, cukrární a oných miest, kde majú brunch. Skôr, než sme navštívili Monolok, myslela som si, že to moji cudzokrajní priatelia komolia názov. A že sa to v skutočnosti volá Monológ. Koncept miesta som si predstavovala ako priestor špeciálne dizajnovaný pre návštevy jednotlivcov, ktorí sa potrebujú zamyslieť, rozjímať a hĺbať osamote nad šálkou voňavého flat white. (De facto také nebo na zemi pre introvertov a ľudí, ktorí chcú mať proste svätý pokoj.)

Napokon to bolo úplne inak - Monolok je miestom, ktoré prichýli jedného človeka, páry i skupinu. Pokoj tam je, i keď taký rušný. A majú tam chai!

ALBA

Pena: Ozdobená milou kvetinkou, so správnou konzistenciou a s chutným korenistým nádychom. Myslím, že toto je zatiaľ moja najobľúbenejšia pena, ktorú sme v rámci testovania ochutnávali. :) 8/10

Chai: Veľká (naozaj obrovská!) šálka teplého, slušne koreneného chaiu. Možno trošku prisladký, ale pre mňa fajn.  8/10

Celkový dojem: Živo si spomínam na ten chladný októbrový deň, kedy som stále odmietala prijať myšlienku blížiacej sa zimy. Oblečená ako za teplého septembrového dňa som počas našej vinohradskej prechádzky celkom mrzla. Teplá a útulná atmosféra Monoloku bola po mrazivej prechádzke vykúpením. S milou obsluhou, dobrou hudbou hrajúcou v pozadí a pekným, príjemným interiérom je Monolok skvelým miestom, kde môžete stráviť zimné popoludnie pri horúcom nápoji alebo poháriku vína. :) 8/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť štvrtá: Cukrárna Alchymista

Kdesi na pomedzí športového minisveta štadiónu Sparta a hipsterskej atmosféry pražskej Letnej, skrýva sa jedna kaviareň a cukráreň. Volá sa Alchymista. Možno tam popri káve miešajú a mixujú zrnká a rôzne tajné prísady tak, aby našli kameň mudrcov, možno je príprava kávy sama osebe alchýmiou... Ak by ste sa chceli trošku priučiť, môžete si odskočiť do Múzea kávy, ktoré je súčasťou tejto kaviarne.

No ale dosť už o káve, posvieťme si na chai.

ALBA

Pena: Hutná hrubšia vrstva peny ozdobená milou kvetinkou. Nie príliš korenistá, ale už v pene ste mohli cítiť chuť chaiu. :) 8/10

Chai: Chutný teplý chai s dokonalou mierou sladkosti. Chýbalo mi však korenisté prekvapenie (musím priznať, že zatiaľ žiaden chai nedokázal prekonať explóziu korenistých chutí, ktoré nám naservírovali v Kavárne co bla bla). Pochutnala som si na hrubej vrstve peny, ktorá vydržala až pokým sa chai nevypil (k dokonalému vychutnaniu peny mi však ku koncu chýbala lyžička :D) 7/10

Celkový dojem: Veľmi útulná a milá kaviareň vyzdobená v duchu starých čias, milý personál a skvelé jazzové verzie známych hitoviek :D Osobitne chcem vyzdvihnúť zákusky, mala som štipľavý čokoládový. Spôsobil mi síce menšie predávkovanie čokoládou, no po poháriku vína bolo všetko znova v poriadku. Zákusok bol naozaj veeeľmi dobrý, mohla by som mať jeden z tých lákavých zákuskov naozaj hocikedy. :) 10/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť tretia: Styl & Interier

Úplne najcentrálnejšie centrum neďaleko Václavského námestia. A kdesi odbočka od ruchu a hluku, ktorá vás zavedie do kaviarne Styl & Interier. Toto miesto v sebe spája interiérový dizajn s klasickým kávičkovaním a dnes ho môžete nájsť v mnohých zoznamoch štýlu Čo vidieť v Prahe, kde jesť, kde piť a kde si dať avokádové fair-trade latte. Avokádové latte v tomto mieste síce (asi) nemajú, ale veľa inšpirácie trebárs ohľadom zariadenia vášho domova alebo výberu správnej patiny pre váš stolček na terase.

ALBA

Pena: Tenká vrstva peny s milým srdiečkom, chuťovo pomerne fádna. 6/10

Chai: Ako som predpokladala na základe peny, chai nechutil výrazne po korení a na môj vkus bol príliš mliečny. Na druhej strane bol príjemné teplý! 5.5/10

Celkový dojem: Veľmi som sa tešila na S&I, keďže som tam kedysi v jedno leto už bola. Z posedenia v záhradke som si odniesla pekné spomienky :)

Jesenný zážitok však už nebol taký uspokojujúci. Priestory kaviarne - napríek tomu, že sú krásne a pekne zariadené (tie parádne stoly!) - sú extrémne hlučné a plné. Bolo pomerne náročné užívať si príjemný rozhovor. Každopádne to však bol skvelý zážitok, lebo som dostala úžasný narodeninový darček - môj nový obľúbený kúsok oblečenia :D 6.5/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť druhá: BOHO café & store

Ohó, BOHO!

Ak sa radi prechádzate vinohradskými uličkami, možno ste prechádzku už niekedy zakončili v Boho Café & Store. Toto miesto je kombináciou predajnej galérie vintage a retro vecí a kaviarne. Návaly nostalgie zaručené! („Ó, mama nosila presne tieto topánky, keď bola v mojom veku! A táto váza stále stojí v starkého obývačke!“) Sofistikovaná ponuka nápojov vám pomôže dostať sa cez slzavé údolie, kam vás vláčik nostalgie môže zaviezť. Aké praktické!

ALBA

Pena: Nie príliš hrubá, akurátna vrstva (trochu studenkastej) peny s prvými náznakmi korenia. 7/10

Neobychainosť v hrnčeku, časť prvá: Kavárna, co hledá jméno

Dve ženy. Jedna misia.

Nájsť najdokonalejší chaiový zážitok (chaižitok? Či? Asi nie teda...) A potvrdiť, že aj zima dokáže byť úžasná a plná skvelých aktivít, bez prahnutia po hibernácii a presťahovaním sa hoci aj na povrch Slnka, aby sme unikli zime.

Predstavujem vám našu tŕnistú, korenistú a viac neistú než istú cestu za nájdením toho najlepšieho chai latte v Prahe! Skôr než sa vrhneme na prvé hodnotenie, chcela by som vám priblížiť dve porotkyne. Čo sú zač a hlavne - ako sú naprogramované ich chuťové poháriky?

Alba, tá temperamentnejšia z hodnotiaceho dua, pochádza zo severu Španielska. Miluje morské plody, jedlo z morských plodov, jej patronus je pravdepodobne morský koník a plyšáky má (určite!) v tvare chobotníc a ustríc. Ak by ste sa s ňou ocitli na večeri a chceli by ste ju odohnať od stola a spôsobiť jej niekoľkodňové nechutenstvo, postavte pred ňu játra. Ideálne so zaváranými uhorkami.

Alba má vrúcny a pozitívny vzťah k sladkému. A sladké jedlá milujú ju - raz sa pod jej rukami zrodil zatiaľ prvý a posledný, bezpečne antialergický cheesecake pre mňa. Alba si užíva život a užíva si Prahu. Môžete ju zbadať v Riegrových sadoch, sediac na deke a vášnivo gestikulujúc počas rozprávania o nejakom koncerte alebo výlete.

Je to dievča, ktoré sa díva na mosty a sníva o tom, že ich raz bude stavať. A je to moja skvelá priateľka.

O mne mnoho z vás vie, že trpím alergiami na rôzne druhy potravín - a nehanebne to zneužívam. Malá bacuľatá Margitka by nikdy nebola tušila, že toto bude pravdou, ale je to tak - nemám veľmi rada sladké. Práve alergie sú skvelou a neurážajúcou výhovorkou, keď vás blízki chcú primäť ku konzumácii poctivého koláča. (Poctivý koláč = 125% masla, 125% cukru.) Na pekné cupcakes, koláče, perníčky a torty sa však veľmi rada dívam, pripadajú mi ako umelecké dielka. Na sladké však už veľmi nie som a radšej ocením dobré teplé jedlo (moja mamka asi zalomila rukami od prekvapenia). Moje najobľúbenejšie jedlá sú tie od mamy - ona vie všetko pripraviť vo verzii, po ktorej nemusíme privolať záchranku. A mám rada aj jedlá od ľubovoľnej talianskej Mammy, ktorá to vie aj bezlepkovo.

A ako testujeme? Hodnotíme tri body zážitku - penu, chai a celkový dojem. Každá oblasť môže dostať maximálne desať bodov. Obe si robíme poznámky, nezdieľame dojmy o chai-i a venujeme sa nonšalantne nášmu bežnému rozhovoru, kým naše podvedomia analyzujú teplý nápoj. Víťaza oznámime v marci budúceho roka, aby bola stále dostatočná zima na to, aby ste prípadne vyskúšali víťazný chai. (Áno, pražská zima je dlhá.)

DNEŠNÉ NEOBYCHAINÉ TESTOVANIE: KAVÁRNA, CO HLEDÁ JMÉNO

Kavárna, co hledá jméno - a dlhodobo ho nenachádza. Vy kaviareň (a možno kdesi aj jej meno?) môžete nájsť na Anděli, na mieste, ktoré je pre mnohých stelesnením mestskej tristnosti, rušnosti, zhluku hlukov a zvukov, občas i pachov. Táto kaviareň sa schováva mimo najrušnejšej časti a - opravte ma, ak sa mýlim - je jediným miestom svojho druhu v oblasti Smíchova či Andělu. Je to klasické a pritom jedinečné miesto, kde si môžete dať dobrý drink, poobdivovať eklektický vintage nábytok (a vziať tam babičku na prípadný výlet do minulosti, pretože tie kreslá si musí pamätať!) a kde si každý hipster alebo človek s reprezentatívnym notebookom môže sadnúť a pracovať (ehm ehm, „pracovať“) a sŕkať si z flat white.

ALBA

Pena: Pena mala fajn konzistenciu, ale potrebujem viac penových skúseností na objektívne posúdenie. Dávam teda neutrálnych 7/10. Ale ako tak rozmýšľam - hm, ten pekný kvietkový detail na pene :) Takže 7.5/10.

Chai: Chai ako taký mi chutil, bola to fajn kombinácia korenín a mal veľmi trvácnu chuť (nie som odborník na korenia, takže neviem opísať, čo to bolo, ale bolo tam niečo korenisté, čo robilo chai zaujímavým). Ak by som mala vyzdvihnúť nejaké nedostatky, tak si myslím, že bol chai príliš sladký. (Som veľký fanúšik sladkého, takže sa nesťažujem, ale viem si predstaviť, že iným by to až tak chutiť nemuselo. A keď už mne pripadá niečo príliš sladké, tak je to naozaj véééľmi sladké.) A toto je výčitka, ktorú budem mať zrejme pri každom chai-i: teplé nápoje mám rada až vriaco horúce, takže tento chai mohol byť teplejší. Celkovo 7/10.

Celkový dojem: Kavárna je pekné a útulné miesto, ale atmosféra mi pripadá celkom hlučná. Občas si príjemný rozhovor naozaj plnohodnotne neužijete. A neviem, či je toto spôsobené tým, že nevieme prilákať pozornosť obsluhy, ale come on - dve pekné usmievavé dievčatá ako my, kto by nás len mohol ignorovať? Nuž, obsluha v Kavárne v podstate vždy, keď tam ideme :D Takže preto hodnotím zážitok 7/10. Krásny interiér a skvelý kútik na umývanie rúk vybalansujú pomalosť, vyššie ceny dezertov a hluk. (A špeciálne chcem vyzdvihnúť parádne betónové kvetináče na kaktusy!)

MARGITKA

Pena: Krémová, nie príliš hustá, chuť korenia si všimnete už v pene. Neviem ani prečo, ale mám rada penovú časť chaiov a cappuccín a teším sa, keď penu nepredstavuje len vlažná mdlá vrstva polospeneného mlieka. (Mám veľkú radosť aj vtedy, keď z nádržky na tekuté mydlo nečakane vyjde pena. Penám zdar!) 7/10

Chai: Chai mi pripadal skôr sladký ako korenistý, ale korenie teda vybrali veľmi dobré. Exotická chuť pretrvala v mojich ústach ešte chvíľu.  Chai podávajú v Kavárne s pohárom vody, čo stále nie je štandardom, dokonca ani keď si niekde dáte kávu. Palec hore, KCHJ! 8/10

Celkový dojem: Či je zima či leto, či z neba padá jemný teplý dážď alebo vás fackuje snehová metelica - obsluha v tejto kaviarni je najviac roztomilo stratenou mozaikou ľudí, ktorú som kedy zažila. Personál je milý, ale nie príliš - takže žiadne lidičky, kafíčko a zvláštny small-talk nečakajte. Trvá im to chvíľku, kým si vás všimnú - či to len my veľmi splývame so vzorovanými kreslami?

Kaviareň nemusí byť ani úplne plná, aby vás obkolesilo menšie či väčšie rušno, takže sa pripravte na decentné kričanie na váš komunikačný náprotivok. (V lete, kedy sa využíva aj vonkajšia terasovitá časť, je to lepšie.) V deň chaitestu sme mali veľké šťastie na stôl, ktorý akoby bol čakal len na nás. Kreslá boli pohodlné a kaktus na stole v dokonalom betónovom kvetináči. A víno bolo takisto skvelé! 7.5/10

Cena chai-u: 65 KČ / 2.50 EUR

Celkové skóre: