Keďže toto sa nedialo ani u jednej z nás, v rámci životnej stability sme stavili aspoň na šálku chaiu. Naše kroky smerovali tentokrát do môjho blízkeho susedstva, do Café Silencio, kde sme sa rozhodli atmosféru Vianoc zvýrazniť teplým nápojom nesvařákového charakteru.
ALBA
Pena: Bežne hutná vrstva peny bez kresby a ozdoby. Chuť mala akosi nerovnomerne rozloženú, takže niektoré časti a kúsky peny boli bez chute. 5/10
Chai: Veľký hrnček chaiu s trvácnou korenistou chuťou, ktorá však bola zvláštnym spôsobom iná než bežná chuť chai latte. Veľmi ma neoslovila. 6/10
Celkový dojem: Nemôžem nespomenúť neskutočnú zimu, ktorá bola v deň, keď sme sa vybrali na náš posledný chai roku 2017. Päťminútová cesta zo stanice metra do našej cieľovej holešovickej uličky mi pripadala ako večnosť. Aj ruky mi skoro odmrzli!
Kaviareň bola celkom prázdna, pekne schovaná v krásnom vnútrobloku, ktorý si viem predstaviť ako skvelé miesto na letné posedenie. Chai som si ale radšej vychutnala vnútri. 6.5/10
MARGITKA
Pena: Ach... Už pohľad na penu ma vnútorne prefackal. Nemusím mať na každom chaii rovnomerný odtieň béžovo-hnedého obláčika, ani picassovskú sebarealizáciu baristu na pene. Tento chai však prišiel ako z bitky, pena rozbitá nedbalým fľakom. Pena bola skôr vodová, mdlej a riedkej konzistencie. 5/10
Chai: Chai bol jeden z tých teplejších, čo bolo super po našej prechádzke studeným snehodažďom. Pena toho bola predzvesťou a chai to potvrdil - vodnatosť bola značná v nápoji celkovo. Chuťovo šiel chai skôr do korenia než do sladka, čo mne len vyhovovalo. Podával sa vo veľkom minimalistikom hrnčeku, avšak bez pohárika vody k tomu. 6/10
Celkový dojem: Ako ste si možno vyvodili z mojich predošlých slov a reakcií na penu a chai, už som v Silenciu bola a zážitok to bol teda o dosť odlišný, než tento. (Poznáte ten pocit, keď niekoho zavediete na vaše obľúbené miesto, ktoré sa však v okamihu vašej návštevy premieňa na zlé dvojča toho miesta, ktoré ste si zamilovali?) V Silenciu som bola stále len večer, vyhovuje mi prázdno na konci dňa a pokoj tejto kaviarne. Aj večer, keď som ta zašla s Albou, sa niesol v podobnom duchu, akurát obsluha vyzerala, že by najradšej šla domov a že by jej viac vyhovoval úplne prázdny priestor kaviarne.
Interiér a dekorácie na stene sú výnimočné. Obrazy visiace v kaviarni sú živé a desivo sa pohybujú v detailoch. Už ste niekde inde zažili, aby Frida pred vami dvíhala obočie? (Áno, aj ona si o našich životných rozhodnutiach myslí svoje.) Silencio disponuje aj vonkajším posedením, ktoré mi z nejakého dôvodu pripomína Café Neustadt, akurát v jednoduchšom prevedení. Možno je to tými vstupnými dverami a faktom, že sa obe kaviarne nachádzajú vo vnútrobloku, tak akurátne schované pred svetom.
Mrzelo ma, že večer nášho chaitestingu neprebehol ako predošlé návštevy kaviarne, s vodou k chaiu, s estetickejším nápojom a s pohodovou usmievavou obsluhou. Na druhej strane, tento zážitok skvele zapasoval do celkovej predvianočnej nálady, kedy mnoho vecí nevychádzalo tak, ako malo.
... a na víno sme si potom zašli do neďalekého Vnitroblocku. 6/10
Cena chai-u 55 CZK / 2.20 EUR
Celkové skóre:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára