KÖNYVÖRÖM.14 - České knihy (Špeciál)

Zaostrenô na českých autorov! Dnes vám prinášam niekoľko knižiek, ktoré som prečítala a spravila si o nich názor. Cielene som sa v poslednej dobe snažila prečítať viac knižiek z končín, v ktorých práve žijem, a musím uznať, že knižky sa tu píšu a vychádzajú skutočne rôznorodé. (V lepšom i horšom slova zmysle.)

Pravý leopardí kožich - Hana Kolaříková

Psychologický román, v centre ktorého stojí Jana. Jana predčasne porodila a prišla o dieťa. Tento zlomový okamih ju stavia na križovatku, kde sa prelína súčasnoť s minulosťou, africké diaľky a Praha, svetlo a tma - hlavne v duši.

Jana prežíva na káve a ponára sa čoraz hlbšie do svojho vnútra, kde však útechu nenachádza. Sprvoti ju nenachádza ani v rodine, v priateľoch či v partnerovi alebo milencovi. Veľmi som jej priala nejaký šťastný koniec, dodnes však v podstate neviem posúdiť, či sa koniec dá nazvať šťastným, alebo aspoň akýmsi rozhrešením. Koniec to však bol určite.

Prečítala som Annu Bolavú, preto mi jazyk tejto knihy neprišiel až tak silene poetický. Skúšal ju čítať môj muž, no jeho spravodajstvom a literatúrou faktu zocelené oči nedokázali priľnúť k príbehu. Ak poetickosť a emocionálne nabitý minimalizmus patria medzi veci, ktoré v literatúre oceňujete, môžete skúsiť dať tejto knihe šancu.

Hodnotenie: 6/10


Autismus & Chardonnay - Martin Selner

Útla, no obsahom veľká knižka, ktorá je knižnou podobou blogu Martina Selnera, muža, ktorý pracuje v pražskom dennom stacionári pre autistov. Príspevky, príbehy, kapitoly - nazvime to akokoľvek - sú síce krátke, ale toľko múdra, nehy, smútku a citu som v knižnej podobe videla naposledy v Malom živote. Akurát toto nie je beletria.

Martin Selner do dní zapracováva svojské výchovné metódy, sušienky a zotavovať sa mu pomáha víno a pokroky jeho zverencov.

Veľmi čtivé, ľudské a celé také smutno-pekné.


Hodnotenie: 9/10

Citlivý člověk - Jáchym Topol

Strach a hnus v Las Vegas v posázavskej beznádejnej verzii.

Na napísanie knihy ako je Citlivý člověk určite treba špecifický talent. Celá kniha je totiž ako jeden neskutočný trip, pri ktorom neviete, či preskočilo vám alebo autorovi. Nikdy som to nerobila, ale teraz si jednoducho potrebujem pomôcť recenziami z Goodreads. Reakcie polarizujú, niektorí čitatelia označujú Topolov román za moderný Český epos, iní za čosi nehodné ani čítania na osamelom ostrove. Ani keby bola tou jedinou knihou, ktorá by stroskotala s vami.

„Kriste pane.

Přesně takhle si představuji jak ženy trpí u porodu - jako já při čtení této knihy na záchodě.“

Toľko úryvok z jednej z recenzií na Goodreads.

Hlavnými hrdinami sú veľmi zvláštne figúrky. Ono celá kniha je plná postáv, ktoré by málokto chcel spoznať v realite. Stroskotané exitencie, na ktorých je málokedy niečo pekné a milé. Tak fajn, poviem to priamo - sú to ľudia, ktorí konajú odporne, myslia a duchom sú často všetko, len nie veľkí.

A aj tieto existencie hľadajú lásku a svoje miesto. Áno, je to badateľné vo všetkej tej divnosti, ale i tak... Bola som rada, keď som túto knihu dočítala. (Týmto ďakujem Českým dráham za nefunkčnú wifi a mojej deravej pamäti, ktorá si zabudla zbaliť do batôžka časopis.)

Hodnotenie: 3/10

Doupě - Jakuba Katalpa 

Jakuba Katalpa vie zo všetkých slov v češtine stále vybrať tie správne a poskladať ich do skvelých kníh. Doupě, resp. dúpä, vzniká v pivničných priestoroch pražskej vily, ktorú obýva Květa. Květa je vdova s dcérou. Tá by veľmi rada predala rodičovský dom a - okrem iného - odbremenila matku od údržby veľkých priestorov. Jej matka je však proti a prázdny dom sčasti prenajme a sčasti použije na vybudovanie dúpäťa. Teda hlavne pivničné časti, odkiaľ až tak nepočuť prípadné volanie o pomoc.

Kniha má však piatich hlavných hrdinov, ktorých osudy sa prazvláštne (ne-)pretkávajú. Nosným je príbeh Květy - vdovy, dôchodkyne a amatérskej stavbárky, ktorá vybuduje vo svojom dome obývateľný úkryt. Nie však pre seba. Květa po smrti manžela trpí samotou a túžbou vyrozprávať niekomu svoj príbeh. Riešením je v tomto prípade zajatie cudzieho človeka a to vám poviem, psychický prerod a uvažovanie väzneného mi pripadal ako najväčší mindfuck (pozn. pre mamu - vybabranie mysľové).

Skvele vypointovaná kniha, skvelý úsporný a inteligentný štýl a nutkanie pretáčať strany a čítať, čítať, čítať. Dôstojné ďalšie dielo po skvelej knihe Němci.

Hodnotenie: 8/10

Motol - Miloš Cajthaml

Ten okamih, keď neviete, či ide o zle napísanú dobrú knihu, alebo o dobre napísanú zlú knihu...

Na základe anotácie som očakávala brutálny thriller ako od Robina Cooka. Dočkala som sa knihy v knihe, kde rozprávačom bol mladý chalan, ktorý sa zamestnal ako sanitár v Motole. Jeho - nazvime to - hovorový štýl bol prerušovaný ešte hovorovejším (rozumej: písaným v Comic Sans a s ešte viacerými gramatickými chybami) jeho kolegu, ktorý to v hlave nemal veľmi zrovnané.

Nápad skvelý, ale tá forma... Veľmi plytké dialógy s nulovou uveriteľnosťou. Za vlasy pritiahnutý príbeh lásky, ktorý vyvolával škrípanie zubov. A v neposlednom rade úplne nevyužitý potenciál témy, kde z nemocničného prostredia, psychicky narušených ľudí a v živote strateného mladého človeka mohlo vzniknúť čosi, čo by čitateľa odpálilo na mesiac.

Najlepšou časťou knihy boli desivé surrealistické ilustrácie.

Hodnotenie: 3/10

Okamžiky štěstí - Patrik Hartl

Knihy Patrika Hartla existujú v podstate na dve veci. Predstavujú oddychové čítanie veľmi vhodné do vlaku alebo na iné miesta, kde nechcete veľmi zaťažovať mozog. (V dobrom, lebo aj takéto knihy občas treba!) A okrem toho vás skôr či neskôr dovedú k smiechu Patrika Hartla, čo je ešte lepšia vec, než jeho knihy samotné.

Keď sa rozhodnete prečítať si Okamžiky štěstí, pripravte sa na nenáročné čítanie. Táto kniha je vlastne ako film, ktorý náhodou začnete pozerať v sobotu večer. Nie je extra dobrý, je v ňom veľa vaty, sem-tam prepnete na intelektuálne náročnejší program, uveriteľnosť je na bode mrazu a pri niektorých scénach je to také pritiahnuté za vlasy, že máte chuť si tie svoje vytrhať. No dobre, AŽ také zlé to nie je. Dočítala som to.

Knihu tvoria dve knihy, z jednej strany čítate príbeh zo strany chlapca Jáchyma, z druhej strany z pohľadu jeho sestry Veroniky. Akože nápad to nie je zlý... Ale ten štýl, motívy, jedno klišé za druhým... Uf.

Mám zmiešané pocity a budem hodnotiť podľa výsledného dojmu, nie podľa toho, že sa mi to vlastne v tom vlaku čítalo celkom fajn. Lebo to bolo fajn, ale nebolo to obsahovo dobré. Cesta však ubehla rýchlo.

(Vidíte, aký je to vnútorný rozkol, keď čítate chytľavo napísanú prostú knihu?)

Hodnotenie: 4/10

Ak ste dočítali až sem, mám na vás jednu prosbu.

Slovenskí autori. Ktorých by ste mi odporučili? (Nemusia to byť aktuálne, čerstvo vydané knižky.) Díky!