Tvorivé začiatky, pokroky a slzy - štyri roky od osudnej správy

Niektorí ľudia sú samouci.

A niektorí potrebujú iných, aby sa pohli vpred. 

Ľudia sa ma často pýtajú, kto ma naučil veci, ktorým sa venujem vo voľnom čase. Šitie, pletenie, kadečo... Väčšinou verklíkujem, že stále nie som v stave, že som sa niečo skutočne dokonale naučila - mám silný pocit, že sa stále len začiatočnícky učím a tak skromne fušujem šikovnejším do remesla. A nestačím prízvukovať, že všetko, na čom pracujem a v čom robím pokroky, jestvuje hlavne vďaka tým správnym učiteľom v mojom živote.  

Základy mi dala mamka, ale vyrastala som v dobe, kedy ručné práce medzi mladými už / ešte veľmi nefičali. A vlastne mi stačili moje dve flanelové košele, tak na čo si dačo ešte vyrábať? 

Keď som sa o pár rokov neskôr - presnejšie v lete 2013 - v Berlíne lúčila s jednou Ukrajinkou pred mojím odchodom do Prahy, opýtala sa ma, čo by som chcela robiť. Na myseľ mi hneď prišlo jediné. Chcem sa naučiť šiť. 

V Prahe sa to nejak spustilo. Ježiško a prvý stroj pod stromčekom, plač nad mašinou, do ktorej som nevedela ani len navliecť nite a uvedomenie si, že génius, ktorý všetko zmákne na prvé šliapnutie na pedál, zo mňa asi nebude. A bol čas nájsť si učiteľa.

Dnes sú to štyri roky, čo som napísala prvú nesmelú správu Zuzke. Cez Fler. Padla mi do oka, lebo mala na fotke oranžové vlasy, usmievala sa a robila kurzy cez víkend i na dlhšiu dobu. Nechcela som klasickú popracovnú bleskovku, kdesi s dvanástimi ďalšími ľuďmi a s lektormi, ktorí si nás fotia na instagram.

Zuzka mala v čase nášho zoznámenia napokon vlasy ružové a naučila by hocikoho zhotoviť aj raketoplán. Toľko toho vie a patrí medzi ľudí, ktorí vás prevalcujú tým, že pri všetkých vedomostiach, zručnostiach a skúsenostiach ostali pokorní, milí, srdeční. A tak správne prísni. Lebo učiteľa, ktorý vás chváli za hocijaký amorfný paškvil, naozaj nechcete.

Chcela by som vám ukázať, čo všetko sa mi podarilo vytvoriť za posledné štyri roky. Nie je to kvantum vecí a všetko som robila popri full-time práci, cestovaní a popri všetkom, čo život prináša... Ale keď je to takto pokope, celkom som veru aj hrdá na seba.

Šité kúsky, pre mňa i pre blízke duše, 

teplé (po-)pleteniny,

farebné i jednoduché kúsky,

a pár malých kamarátov.

Ak sa chcete niečo naučiť a váhate, alebo si dokonca myslíte, že je neskoro a že je to zbytočné... Nie je. Čím skôr začnete, tým viac vám bude vaše budúce Ja ďakovať. 

Nájdite si dobrého učiteľa. A začnite.