Druhý diel série o Petrovi Grantovi. Dobrý ako ten predošlý, akurát v tomto je viac sexu.
A áno, aj do tejto oblasti života je možné zakomponovať britský humor.
Peter, čarodejnícky učeň, napreduje nielen v rozvíjaní kúzelníckych zručností. (Pomaly, ale iste...) Prichádza na stopu vrahovi, ktorý má záľubu v džezovej muzike a v londýnskej mestskej časti Soho. Reflektor sa upriami aj na Petrovho otca, ktorý bol za mladých liet veľmi úspešným džezovým muzikantom. Teraz podáva pomocnú ruku synovi Petrovi, ktorého neopantá iba melódia džezová...
Čo vám poviem. Skvelé čítanie pre potterovských nostalgikov a ľudí, ktorým chýba tak trochu mágie v bežnom či knižnom živote.
Hodnotenie: 8/10
The Break - Marian Keyes
Poslednou, presnejšie 39. knižkou, ktorú som prečítala minulý rok, bola kniha The Break (Prestávka) od autorky Marian Keyes. Čítanie pri vianočnom stromčeku nesmie byť príliš ťažké na dušu a tento rok som si sviatočnú knižku nemohla vybrať lepšie.
Nie je to steelovka, ale veľmi pohodové a príjemné čítanie. Je to v podstate ako áčkový romantický film, ktorý si občas možno i necielene pozriete. Kulisa pri upratovaní, varení a iných nevyhnutných nepríjemnostiach. Telka zapnutá len tak pomimo a o pár minút ste prikovaní. V tejto knižke to nie je veľmi presladene romantické, postavy majú hrany a predovšetkým hlavná postava nie je práve stelesneným klišé.
Okrem obsahu mi pripadalo i hmotné prevedenie knihy veľmi podarené. Poznáte tie extrémne čitateľné fonty, listy, ktoré sa listujú samé? The Break má všetko, čo si vaše oči a myseľ, ktoré potrebujú čosi ľahšie, no zároveň nie romantickú presladenú absurditu, môžu priať.
Hlavnou postavou je Amy, ktorej manžel Hugh oznámi, že potrebuje šesťmesačnú pauzu. On vlastne nechce rozchod, ale len pauzičku. Šesťmesačnú, s objavovaním seba samého a zákutí juhovýchodnej Ázie. (Ok, cestovanie po Ázii možno je dosť veľké klišé.) Sprvoti samozrejme nie práve najlepšie, čo vám manžel môže oznámiť. Ale ak si dáva on pauzu, dá si ju aj ona (?). Ha!
Hodnotenie: 8/10
The Story of the Lost Child (a Neapolská sága celá)
Dočítané.
Mánia okolo Neapolskej ságy a autorky (autora? androida? Marťana?) Eleny Ferrante pomaly utícha, moje nadšenie nie. Geniálna priateľka a ďalšie tri časti ságy sú knižným magnetom, ktorý vás vtiahne do sveta pachov, hluku a emócií Neapolu, rodinnej, vzťahovej i politickej dynamiky.
Už dávno som nečítala knihy, ktoré by ma takto zhypnotizovali. A kde by nebola žiadna postava, ktorá by bola sympatická. Nie mne, ale všeobecne. Fakt. Ferrante sa krásne hrá aj s čitateľovým vnímaním, s tým, že mu nepredostiera happy endy a krásne, dobré a milé postavy. Ľudia jej kníh sú ľudia hrubí, hluční, priami, brutálni, riadení všetkým iným, len nie odpustením, nehou.
Štyri knihy neapolskej ságy sú ako veľmi, veľmi sofistikovaná telenovela (v tom najlepšom slova zmysle). Autorka na úvodných stranách všetkých dielov veľmi prakticky predstavuje a opakuje všetky postavy v knihe, aby ste sa medzi toľkými vzťahmi a rodinnými väzbami nestratili. V mene všetkých ľudí s poruchami sústredenia a strašnou pamäťou na mená: Díky, Elena!
Ústredným motívom je priateľstvo (a.k.a. vo svete tejto knihy prazvláštna naviazanosť, odcudzenie, rivalita, závisť, žiarlivosť, potreba byť s tou druhou, byť tou druhou) medzi Elenou a Lilou. Po dočítaní si môžete sami vyvodiť záver, podľa ktorej z nich je pomenovaný prvý diel (Geniálna priateľka).
Neviem, či to bol zámer, ale vo mne Neapolská sága stále vyvolávala aj určitú melanchóliu nad životom ako takým. Sledujeme osudy dvoch priateliek a ich rodiny, priateľov a spriaznených mafiánskych duší, od útleho detstva až po okamihy, kedy sa z postáv stanú starí ľudia, z ich vzťahov len spomienky na vášeň a facky, z kedysi silných, ružovolícich mužov sa stanú krehkí starci, zo žien mohutné a často zlomené stareny.
Zlomky príbehu sa odohrávali nielen v Neapole (tam hlavne), ale aj na slnečnej Ischii, v akademických mestách i v zahraničí plnom prísľubu slobody. Ferrante majstrovsky opisuje pachy, hluk a ruch miest a priestorov.
Posledný diel som si nechávala na tento rok, oddaľovala som jeho prečítanie, kým sa dalo. Niekde v hĺbke duše dúfam, že sa ešte objaví piaty diel, pretože toho ostalo toľko nevypovedaného, nejasného a neukončeného...
Hodnotenie: 10/10
Ako možno viete, mám veľmi rada literatúru o ľudskej psychike, o sile mysle nad telom a o rôznych odklonoch od „normálneho“. (A čo je vlastne normálne?)
V posledných mesiacoch ma celkom zamestnávajú spomienky a zachádzalo to už do nepríjemných, neproduktívnych situácií. Neviem, či ste to zažili i vy, keď sa minulosť snažila zatieniť prítomnosť a čím viac ste s tým bojovali, tým to bolo náročnejšie.
Julia Shaw sa vo svojej knihe zameriava na omyly v pamäti. Nepodsúva striktné pravdy, ale vedeckými štúdiami poukazuje na mýty, na vlastné tendencie človeka sa preceňovať a na chyby, ktoré môžu mať horšie následky, než sa sprvoti môže zdať.
Ak by ste si chceli prečítať túto knižku, neurobte tú istú chybu ako ja. Čítala som ju totiž v pomerne turbulentnom období (turbulentnom na myšlienky a veci, ktoré som musela vstrebať) a občas som mala problémy sústrediť sa na detaily o výskumoch či o neurónoch. Občas vám proste kniha nesadne do momentálneho rozpoloženia.
Inak je to veľmi zrozumiteľne napísaná kniha o zaujímavom aspekte ľudskej mysle. Jedna z tých, vďaka ktorej možno spoznáte sám seba trochu viac.
Hodnotenie: 6.5/10
Je to tak, musela som sa vrátiť do Londýna, do čarovného sveta suchého humoru a metra, v ktorom to... Žije. Alebo tak nejak. Tretí diel grantovskej série sa presúva do kľukatení a zákrut metra a londýnskych kanalizačných systémov (áno, bude aj stretnutie so slávnou tukovou gučou!).
Peter sa pomaly učí čarovať. Super je, že to neprebieha ako v klasických príbehoch mágie (že jedného dňa sa hlavný hrdina prebudí, dejú sa mu divné veci, stretne svojho majstra, majster mu vysvetlí, že je príslušníkom významného čarodejníckeho rodu a o týždeň už ovláda celkom slušné portfólio kúziel). U Petra to ide pomerne vlečivým tempom (v treťom dieli dôstojne ovláda v podstate len dve kúzla), ale o to viac je to zo života, pretože aj v tých kúzlach, ktoré ovláda, má veľmi premenlivé výkony. Ani s Excelom sa nenaučíte čarovať za týždeň, chápete.
... stále som sa nevyrovnala s Dobbyho smrťou, ale Aaronovitchove knihy sú aspoň malou náplasťou na moju ranenú dušu.
Hodnotenie: 8/10
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára