Ned Vizzini bol obľúbeným autorom literatúry pre mládež. Spáchal samovraždu v dôsledku depresie, no predtým stihol napísať pár kníh inšpirovaných vlastnými skúsenosťami s duševnou chorobou.
Niekedy sa u mňa ocitnú - nejakou náhodou alebo zhodou okolností - aj takéto druhy knižiek. Táto je z kategórie o ťažkej téme ľahko.
Pätnásťročný Craig sa vplyvom... no, v podstate sa dá povedať, že vplyvom života ako takého, rozhodne skoncovať so svojím životom. Čo je dôležité spomenúť - má depresiu. Ocitne sa na psychiatrickom oddelení pre dospelých, kde stretáva nielen zaujímavo zvláštnych ľudí, ale je konfrontovaný aj s vlastnými obavami a strachom.
A story - i keď je podaná polovážne - nie je vlastne vôbec smiešna.
Hodnotenie: 6/10
Doplavat domů - Devorah Levy
Útla knižka, ktorá sa mi nečítala veru ľahko. Presne typ knihy, ktorá je určite veľmi hodnotná, hlboká a má viac vrstiev, hĺbku a... Vôbec sa mi nepáčila.
Francúzska riviéra. Muž (básnik), žena (reportérka), dcéra (puberťáčka). A jedného dňa mladá žena kúpajúca sa nahá v ich bazéne.
Táto kniha mi spôsobovala veľký vnútorný rozkol. Mne sa totiž páčia rôznorodé knihy. Nepotrpím si na dej, nepotrpím si na nedej. Nemusím mať určité typy postáv, oslovujú ma plytko vykreslené postavy v dobrých knihách, oslovujú ma postavy s hranami, oblinami, tromi hlavami. V dobrých knihách. Nech som sa však snažila akokoľvek, postavy tejto knihy ma iritovali. Robili to však podprahovo a absolútne ma neoslovili. Keby som bola komiksovou postavou, svietilo by jedno veľké MEH v bubline nad mojou hlavou. Až som viedla sama so sebou vnútorný dialóg (k vášnivému rozhovoru „medzi dvomi očami“ na verejnosti som sa zatiaľ nedopracovala, nebojte). Sama sebou som bola podráždená, štvala ma vlastná indiferentnosť, štvalo ma, ako sa mi toto malé tenké dielko nechce čítať. Zízala som z okna električky a priala som si, aby sa vrátili späť tie dni, kedy som čítala Malý život.
Doplavat domů je pre mňa ukážka veľmi prekuknuteľného typu kníh. Lyrický štýl (ok, ten beriem... občas) a postavy, ktoré sú vykreslené tak plytko, že - a teraz to klišé - čitateľ musí hľadať pod povrchom, vnímať to nevypovedané, skrz nepokojnú atmosféru, skrz ticho pred búrkou...
Hodnotenie: 3/10
Rivers of London - Ben Aaronovitch
Tak trochu Harry Potter, tak trochu seriál Supernatural s britskými protagonistami. Londýn, lakonický humor, správna dávka cynizmu a až excesívne množstvá čaju earl grey.
Peter Grant, žiak/ učeň / ako sa týmto ľuďom vôbec vraví? / študent policajnej akadémie, bol odjakživa trochu čudný. Videl... veci, chápete. (Kadet... Áno! Kadet!) Nepríde mu však pozvánka do Hogwarts v jedenástich - namiesto bielej sovy mu otvorí dvere do nového sveta menej autoritatívna verzia Dumbledora, policajný inšpektor Nightingale z toho špeciálneho oddelenia londýnskej polície.
Nový tandem tvorený mladým mulatom s vycibrenými pozorovacími schopnosťami a jeho šéfom, ktorý je viac retro než miestna reštaurácia v Orechovej Potôni, sa neponeviera Londýnom len tak bezcieľne. Po stopách násilných incidentov a odpadnutých tvárí (nepýtajte sa) sa vydávajú známymi uličkami a riečnymi cestičkami.
Vtipné, kozmopolitné, po čase to čítate v anglickom prízvuku.
P.S. Je to len prvý diel série kníh o Petrovi Grantovi!
Hodnotenie: 7/10

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára