Od Sedarisa som zvyknutá na veci, z ktorých sa smejem nahlas a občas i verejne. Alegorické príbehy o zvieratách, ktoré sú ľudské a neurotické (ako keby to ľudské nestačilo!) však medzi mojich obľúbencov veru nepatria.
Neviem, či je to tým, že mám rada zvieratá, keď sú zvieratami a nie keď sa poľudšťujú - ešte k tomu do typologických rovín postáv, ktoré by si zaslúžili prejsť kvalitnou psychoterapiou. Namiesto bežného sedarisovského humoru - ktorý je drsný, cynický a sebazhadzujúci - je táto knižka postavená na odhaľovaní všetkého zlého, čo ľudia robia sebe a iným vo vzťahoch, vo výchove detí, v priateľstvách. Nejde však o sofistikované nepekné veci. Lepšie slovo asi nenájdem, ale - sú to veci hlúpe.
V podstate som to dočítala len preto, aby som zistila, či je David Sedaris schopný napísať knižku, ktorá sa mi nebude páčiť. Áno, je - a teraz preč od humoru, ktorý je založený na... Ani neviem čom. Že sa zvieratám pripíšu rysy ľudí, ktorí sú blbcami? Späť k humoru, ktorý rozosmeje, zabodne presne tam, kam má. A napokon sa človek zamyslí.
Príbehy sú to naozaj krátke, ale už dlho sa mi niečo nečítalo takto ťažko. A ešte aj ilustrácie sú nepekné.
(Práve mi napadlo, že by som mohla zaviesť číselné hodnotenie kníh. Ale - who am I to judge? Na druhej strane - čo je názor bez nejakého konkrétneho číselného, percentuálneho, hviezdičkového čohosi? Ničím iným, než len vetami. Bude stupnica, bude skóre - a basta!)
Hodnotenie: 3/10
Svíce dohořívají - Sándor Márai
Objavujem maďarských autorov - len škoda, že zatiaľ len v prekladoch. Aspoňže tie z maďarčiny sú dobré, túto knihu prekladala rovnaká prekladateľka ako Dvere Magdy Szabó.
Sviece sa niesli v ponurej atmosfére, minulosť sa prelínala so súčasnosťou, pričom sa vlastne nič nedialo a dialo sa toho veľmi veľa. Staré priateľstvo, staré krivdy a staré maďarské duše.
K príbehu o generálovi, Konrádovi a krásnej žene sa nevyjadrím. Keď sa však rozhodnodnete prečítať si túto knižku, všímajte si hru dialógov a mlčaní. Neskutočná elegancia viet, ktorá vás núti čítať si znova a znova. Priateľstvo, krivdy a dožívanie života v samote.
Začínam mať pocit, že maďarskí autori sú experti v písaní diel nesúcich sa v ponurej atmosfére, s postavami, ktoré sú hrdé a zatrpknuté, sklamané a hľadajúce odpovede. Keď teda hľadáte sofistikovanú knižnú depku, zalovte v maďarských literárnych vodách.
Hodnotenie: 7/10
The Vegetarian - Han Kang
Veľmi zvláštne čosi.
Nie je to len o vegetariánstve. Vlastne - o tom to je najmenej.
Yeong-hye (koľko mi len trvalo zžiť sa s tými menami!) prestane jesť mäso a v jej bezprostrednom okolí to vyvolá podobný šok, ako keby som prestala jesť mäso ja a spomenula to na rodinnej oslave.
Vyhodením zásob mäsa z mrazničky sa však všetko len začína.
Hlavnú postavu opisuje jej manžel ako ničím zaujímavú. Keby len vedel, čo ho čaká, až sa jeho žena rozhodne stať sa nemäsožravcom! Ich vzťah poženie toto rozhodnutie do pomerne zaujímavých rovín. Kniha je rozdelená do troch častí - prvá sa týka spomínaného manželstva, druhé dejstvo je o švagrovi hlavnej hrdinky, ktorý má nielen zaujímavé umelecké sklony, ale aj narastajúcu obsesiu švagrinou. V tretej časti sa hlavnou hrdinkou stáva Yeong-hyeina (to je tvar!) sestra, ktorá je jej pravým opakom. A nemyslím tým len to, že si sem-tam na večeru rada dá steak. A že sa necíti ako strom.
Že šialenosť? Prečítajte, uvidíte. Mňa najviac pozitívne desil štýl knihy - presne ten odosobnený chladný pozorovateľský štýl, ktorým sa hádam najmrazivejšie vykresľujú najtemnejšie myšlienky a skutky človeka.
Mimochodom - čo bola najväčšia divnosť (hoci aj v pozitívnom slova zmysle), ktorú ste prečítali vy?
Hodnotenie: 6/10
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára