Hezký Český Krumlov

Neviem, či je to syndrómom učiteľského dieťaťa, ale žiadne prázdniny a leto ako také sa nemôžu začať bez intenzívneho bytia s mamou. Za mojich žiackych a študentských rokov sme trávili každé prázdniny spolu a neviem si ani predstaviť, čo by bolo, keby tomu tak nebolo. (Vlastne viem, ale sú to všetko šialené a divoké predstavy nútenej socializácie s inými deťmi a tínedžermi v rôznych táboroch, a to by moje vtedy-ešte-viac socially awkward Ja asi nebolo zvládlo.)

Tento rok som nepocestovala domov ja, ale leto prišlo za mnou a oficiálny zahajovací týždeň (plus pár dní) prebiehal v menej tropickom Česku. Doma na juhu bolo vtedy tak teplo, že ešte aj keď sa dvere vlaku otvorili a vystúpila z nich mamka, vyvalil sa z vlaku hustý horúci vzduch a postupoval ako tlaková vlna od vlakovej stanice až po Roudnicu nad Labem. Naozaj!

Moja mama je veľmi inšpiratívnou ženou, ktorá sa môže chopiť hocičoho a vzniknú z toho krásne veci maľované, háčkované, pletené. Vždy, keď je so mnou, mám dôkaz, že treba dávať svojej prirodzenej šialenosti patričnú voľnosť a nebrať sa až tak vážne.

A tak sme sa spolu nebrali vážne a pobrali sa na výlet do najrozprávkovejšieho českého mestečka. Český Krumlov, si náš!

(A keďže moje je aj vaše, rada sa podelím. Hľa, tu je pár fotobrázkov z najrozprávkovejšieho českého mestečka, ktoré je fotogenickejšie ako ja po víkende v skrášľovacom salóne a dvanásťhodinovom spánku.)

Pekné, však?