O druhej sukni a prvých dojmoch

Tá látka nemusí byť nejaká drahá a ani superpekná. Bude to moja prvá sukňa, tak keby aj bola nenositeľná, precvičím si aspoň šitie.

Čo čert nechcel, z plánovanej prvej sa stala moja tretia vec šitá v rámci kurzu. To už by bola aj celkom hanba pokaziť to. Namiesto rozoviatej a vzdušnej sukne som teraz vytvorila lesklú, trochu priliehavejšiu. Podšitú. A dokonca so zipsom!

Látku sme kupovali so Zuzkou kedysi v lete 2014, ešte keď som si naivne myslela, že ma Pán Králik nezamestná na ďalších pár ročných období. (A ešte keď som netušila, že budem o pár mesiacov bývať v bezprostrednej blízkosti vtedy ďalekej galantérie. Ach, tie náhody.) Uplynulo niekoľko mesiacov, látka a ostatné sukňové príslušenstvo ostalo v skrini a ja som skrivila ústa v nemom úžase, keď som látku rozprestrela na jeseň roku 2015. Tie farby! Ten motív! Je to zhora nadol, zdola nahor - alebo ako to je?!

Najhorší boj som však neviedla so vzorom, ale s materiálom ako takým. Našťastie šitie a s ním spojené veci ma naučili vniesť sa do natoľko silného stavu zen, že keď sa mi látka kĺzala pri strihaní či stehovaní, alebo keď sa na tú samú farebnú kĺzavosť nedalo kresliť kriedou, preniesla som kĺzavosť látky do mojej duše a prípadný hnev a nadávky sa odšmykli skôr, než som si stihla pichnúť do prsta. Psychická pohoda: level teflon.

A musím povedať, že čím ďalej, tým mám radšej oblečenie s príbehom. Nie sú mi milé príbehy putovania z fabrikového dusna kdesi v Ázii ku mne do skrine alebo príbehy s hororovým nádychom o tom, koľko misiek ryže si vie mladá krajčírka kúpiť za „výplatu“. A ani príbehy s fantasy-nádychom o tom, ako sa bezhlavo zamilujem do nejakého kúsku a dni, týždne až mesiace sa naň chodím dívať do butiku a odtŕham si od úst, aby som si šaty mohla dovoliť presne v deň D, kedy potrebujem byť očarujúca. (A potom sa mi kočiar premení na tekvicu, lebo nestihnem odísť z bálu pred polnocou.)

Najradšej mám rada príbehy mnou vyrobených kúskov. V každom sa miešajú mnohé emócie, momenty prekvapení a pochybnosti (Ty slizká látka úhorovitá, zapálim ťa, rozstrihám!!! ... Že KOĽKO meriam v páse? ... Nemala som ísť radšej na ten kurz keramiky...?).

Ako prišla jeseň - čas nových začiatkov, nových príbehov - skúsim veru aj ja ušiť čosi o level vyššie. Doslova. A hádam sa vyhnem príbehu Ako bola sukňa na klinec zvedavá a po prvom nosení ostala deravá.