Miss Peregrine's Home For Peculiar Children - R. Riggs
(... a ďalšie dva diely.)
Tak fajn. Prv ma desili fotky zvláštnych detí v prvej knihe, no potom som si zamilovala hádam všetky postavy. Kto hľadá náhradu za Harryho Pottera, pričom postavy sú naozaj netrápne a majú Ecken und Kanten - na, tu máte super knižku! A dokonca ide o trilógiu, takže po prečítaní prvej niet miesta pre pocit čitateľskej prázdnoty v duši. (To príde až po dočítaní tretej.) Nekonečná fantázia autora, ktorý každou knihou predčil sám seba, skvelý a ľahko čitateľný štýl, ktorý pritom nie je vôbec prostý.
Najvýnimočnejšia podivná zručnosť, s ktorou som sa doteraz stretla, bolo to, že sa jeden chlapec vedel dotknúť jazykom špičky nosa. V knihách Ransoma Riggsa majú deti naozaj cool schopnosti, a to nielen vznášanie sa a neviditeľnosť (nudááá!), ale hlavne také menej štandardné. Žijú v špeciálnych konzervovaných časopriestoroch a samozrejme majú nepriateľov, ktorí ich chcú zlikvidovať - a to nie hocijakým spôsobom.
Nie som práve typický čitateľ YA-literatúry, kam sa knihy o slečne P. zaraďujú, ale čitateľsky som si veľmi pochutnala. V mori dnešnej „hlbokej“ literatúry, v ktorej sa to len hemží pátosom v jazyku a motívoch a čitateľ ľahko nadobudne pocit, že číta knižnú melodrámu, je skvelé nájsť čosi, čo človeka baví a udrie aj na citové struny. (Ó áno - a ako!) Človek občas potrebuje rozprávky, hoci aj temné.
Je tu len jeden problém.
Potrebujem náhradu! Záplatu na čitateľskú prázdnotu!
Konec punku v Helsinkách - J. Rudiš
Skvele napísaná kniha súčasného českého autora (nikdy som neverila, že toto raz napíšem) žijúceho striedavo v Česku a Nemecku. Žiadne umelé dialógy a vety, ktoré by nevyslovil hádam ani android neúspešne sa snažiaci o zapadnutie do ľudskej spoločnosti. Pre mňa veľmi príťažlivé motívy dotýkajúce sa punku, Nemecka, zmien v spoločnosti a v neposlednom rade i otázka, kde je rozdiel medzi punkom a pózou a kedy je zmena seba samého nevyhnutná.
Alebo už nemožná.
Lives of Girls and Women - Alice Munro
Kniha, ktorú veľmi neodporúčam na ranné cesty do práce v jesennom pološere, pretože má mierny uspávací efekt. Každý pohľad na knižku mi chtiac-nechtiac pripomenul skvelý seriál The Fall, kde sa jedna z obetí 50-odtieňov-sociopatie hlavného hrdinu volala Alice Monroe. A tretia - taktiež s knihou a jej obsahom veľmi nesúvisiaca informácia - na jej prebale je echo od Leny Dunham, ikony moderného „feminizmu“, čo mi teda zdvihlo ľavé obočie ešte pred začítaním sa do prvých viet.
Napokon to nebolo až také zlé. Ale pripravte sa na minimalizmus v deji a až príjemné prúdenie viet a slov, nevyrušené a neprerušené ani zmenou formy, ani brutálnym zvratom v príbehu. Hlavná postava sa volá Del a kniha je epizodickým prierezom jej dospievania a väčších či menších interakcií s mužským pohlavím (vo všetkých významoch). Vyzdvihujem hlavne pocitovosť, pretože až si zvyknete na autorkin štýl, budete priam dýchať hustý, teplý a minulosťou voňajúci (či skôr páchnuci) vzduch kanadského malomesta.
Munro píše hlavne poviedky a „poviedkovosť“ štýlu nezaprela ani v tejto knižke. Lives of Girls and Women je pre mňa dielo, ktoré vás nerozhádže v priebehu čítania (vidím v tom aj autorský zámer). Pokiaľ na vás zapôsobí (lebo nemusí), bude to až po dočítaní posledných slov.
Fakt.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára