Nezimoidná nešedá nedepresívna jeseň sa pomaly stala vyhynutým ročným obdobím (spolu s jarou, kedy sa liahnu malé zvieratká, slnko začína pomaly a postupne viac a viac hriať a duša sa postupne prebúdza zo zimného spánku. Áno, pekne postupne - nie úpalom koncom apríla, pričom prvého ešte snežilo.).
Bola to moja tretia pražská jeseň, ale zdá sa mi, že až prvá, ktorú som si vychutnala a vážila si každý teplý deň. Áno, čas plynie a aj tá zdanlivo nekonečná zima prejde ako nič a netreba vešať hlavu kvôli polročíku tmy, ale... Je fajn, keď to príroda trochu oddiali a keď jeseň nepozostáva z troch 25-stupňových septembrových dní, ale je konečne zhmotneným jesenným klišé. Hranie sa v lístí, ohadzovanie sa lístím, hľadanie pekných listov v lístí. A desivé dalíovské gaštanové zvieratá.
A hľa, ježko s jablkom na chrbte. (Bol tam! Naozaj!)
1. Jeseň šprechovala
Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Koľko jazykov nevieš, toľkokrát zo seba vieš spraviť - nahováram si roztomilého - idiota.
Napriek tomu, že som na akcii s pre mňa rozpačitým názvom Speak Dating bola medzi prvými, ľudí bolo už vtedy habadej. (Človek odíde skôr z práce pre edukačné dôvody a takto dopadne!)
Predstavte si pasáž Lucerny, v nej rozostavané stoly s jazykovými lektormi a okolo nich ľudí meniacich sa na cudzorečochtivé supy striehnuce na voľnú stoličku pred vybraným učiteľom jazyka. Z praktických dôvodov (voľná a nestrážená stolička) som sa prv ocitla pri stole jazyka anglického, kde som si veľmi dobre pokecala s pracovníkom pražského British Councilu.
Ja: Can I ask you something? Do you feel annoyed when foreigners imitate the English accent? (Slová druhej vety som vyslovila ako človek práve ušlý zo žúru s Tyrionom Lannisterom.)
Angličan úsmevom: Have you ever lived in Britain? You would totally fit in!
Dokopy bolo devätnásť stolov, teda aj toľko jazykov. Deň pred a v bezpečí domova som si vyberala jazyky, ktoré som si chcela vyskúšať. S megalomanským challenge accepted som si namýšľala, že hádam ich zvládnem aspoň pätnásť (!). Reálnym pasážnym pobytom som rýchlo vytriezvela a zistila som, že tento večer je veru viac o čakaní než o suchu v hrdle z prílišného šprechovania.
Musela som preto starostlivo zvážiť faktory vplývajúce na to, ako dlho ešte zvládnem pobyt medzi mladými i staršími jazykovými nadšencami (prípadne študentmi snažiacimi sa nájsť aspoň malinký kúsok peknoty na odvekom nepriateľovi - nemčine). Veľa ľudí, dlhé rady a čakanie. Pomaly upadávajúca pozornosť vs. nadšenie.
Na spíkdejting som ale šla aj so skrytým úmyslom. S úmyslom byť schopná severskej výmeny slov s jednou blízkou dušou, ktorá vymenila sto veží za vysokých minimal-ľudí a ulice s bicyklami.
No dobre, bol tam aj úmysel zamachrovať pred pávanásom.
Ja: Can you teach me some basic phrases? I want to brag about it to my friend who moved to Denmark...
Dánsky lektor: (Zdvihne papierik s trojslovnou vetou.) „Hdsfsgdfjsgdfjdfhsbf."
Ja: Ehm... could you please repeat that?
Dánsky lektor: (Zopakuje, čo povedal.)
Ja: (Zmätená som. Bolo to zívnutie? Zakašľal? Nedusí sa?)
Ja: You are not saying half of the letters in those words. How do you know which one to say and which one not to say?
Dánsky lektor: Depends. We have silent Gs, silent Ds... many silent letters. And E is the trickiest one - you have seven ways to pronounce it! Let's try some numbers! (Ukazuje tabuľku s číslami a jednoduchou vetou - Mám ... rokov. Uši nastražené, no i tak nerozumiem. Mimochodom, má 43.)
Ja: Whaaat? 43? How do you say REALLY in Danish? VIRKLICH? So Danish men don't age?
Dánsky lektor: Thank you. And you look very beautiful! (Vzápätí to povie po dánsky, potom sa ma snaží naučiť zopár milých dánskych fráz.) We can talk more about Danes in a café somewhere...
Ja: (Zložím mu poklonu za to, že hovorí asi najťažším jazykom sveta a pomaly sa dvíham od stola.V duši sa mi rozlieha pocit beznádeje a sklamania z mojich cudzojazykových buniek.)
A záver zážitku patril maďarskému stolu. Skoro ako doma.
Dánsky lektor: (Zdvihne papierik s trojslovnou vetou.) „Hdsfsgdfjsgdfjdfhsbf."
Ja: Ehm... could you please repeat that?
Dánsky lektor: (Zopakuje, čo povedal.)
Ja: (Zmätená som. Bolo to zívnutie? Zakašľal? Nedusí sa?)
Ja: You are not saying half of the letters in those words. How do you know which one to say and which one not to say?
Dánsky lektor: Depends. We have silent Gs, silent Ds... many silent letters. And E is the trickiest one - you have seven ways to pronounce it! Let's try some numbers! (Ukazuje tabuľku s číslami a jednoduchou vetou - Mám ... rokov. Uši nastražené, no i tak nerozumiem. Mimochodom, má 43.)
Ja: Whaaat? 43? How do you say REALLY in Danish? VIRKLICH? So Danish men don't age?
Dánsky lektor: Thank you. And you look very beautiful! (Vzápätí to povie po dánsky, potom sa ma snaží naučiť zopár milých dánskych fráz.) We can talk more about Danes in a café somewhere...
Ja: (Zložím mu poklonu za to, že hovorí asi najťažším jazykom sveta a pomaly sa dvíham od stola.V duši sa mi rozlieha pocit beznádeje a sklamania z mojich cudzojazykových buniek.)
A záver zážitku patril maďarskému stolu. Skoro ako doma.
2. Jesen výletila
Že bola jeseň tento rok dôstojným nástupcom leta sa dá dokázať aj na počte dní a chvíľ nestrávených doma. Praha je tak nejak „hodinu vlakom" od mnohých pekných miest. Aj keď sa len tak zveziete vlakom a potom sa prechádzate neznámymi uličkami, väčšinou je to totally worth it (ako alternatívu si predstavte napríklad prebíjanie sa piknikujúcimi hipstermi v Stromovke alebo prekrikovanie sa vo fusion-kaviarni vašej voľby). Môžete si napríklad odskočiť, resp. sa odvlačiť do Kutnej Hory. Je tam pekne, je tam víno a je tam kostol vkusne zariadený podľa princípu recyklovania a využitia darov prírody. Ľudské kosti a dekorácie z nich nie sú práve mojou šálkou kávy, ale v obývačkách bytov sa isto dajú nájsť aj väčšie ohavnosti (dve slová: zvieracie motívy).
 |
| Kým som nevidela tento, neverila som, že aj kostol môže byť cool. |
3. Jeseň čítala
Napriek tomu, že je pražská mestská knižnica mojím obľúbeným miestom, občas ma sklame klasický miestny prístup zamestnancov. Myslíte si - ako donedávna ja - že tety a ujovia v knižniciach majú natoľko sladkú dušu, že hádam aj ich vlasy sú v skutočnosti dobre kamuflovanou cukrovou vatou?
Omyl! Ako človek živiaci sa - istým spôsobom - knihami, dokáže byť namosúrený na ostatných, level: pracovník knižnice. Vadia mu babičky sediace pri stolíku, ticho si čítajúc? Možno toho človeka ničí detský džavot, keď si traja malí kamaráti prídu po knižky. Ktovie.
No k téme. Spomínate si na Vraniu dívku? Knižničný poradovník sa pohol správnym smerom a ja som znova dostala možnosť čítať jednu z najlepšie a zároveň najhoršie sa čítajúcich kníh sveta. Hladový oheň je názov českej verzie a zároveň druhý diel trilógie o Victorii B.
Stále neviem, či je to prekladom alebo „kvalitou" originálu, ale vety s výrazmi ako tróniť alebo herdekbaba mi ani teraz veru nepridávali na čitateľskej eufórii.
Celú knihu prečítate rýchlejšie ako opis Paríža z vtáčej perspektívy v Chráme Matky Božej od Huga.
A napriek občasnej tváre-v-dlani, povzdychom a toto teraz myslí vážne? je aj druhý diel Vranej dívky vrcholne namotávací (ak disponujete menej citlivou čitateľskou dušou a máte v zásobe inteligentnejšie čítanie na „potom" v rámci vyváženia knižnej karmy).
A áno. Tretí diel mám už na nočnom stolíku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára