Menej slzavý, no o to silnejší pocit u mňa prevládal počas čítania jeho najnovšej knihy The Buried Giant. Kniha, ktorá sa umiestňuje v rôznych rekapitulačných rebríčkoch a zoznamoch top kníh roku 2015, bola pre mňa stelesnením viacerých čitateľských pocitov, cez ktoré sa však ako červená niť tiahol pocit jeden.
Nuda.
Nechápte ma zle. I keď natrafím na knižku, ktorá nezapadá hneď na prvý pohľad, respektíve na prvé slovo do kategórie mojich subjektívnych superkníh, snažím sa aspoň udržať si odstup a vnímať hlavne obohacujúci aspekt napísaného. Veď iný štýl a čosi odlišné od toho, čo bežne čítam, nemusí byť nevyhnutne čosi nedobré. A aspoň sa vcítim do kože (a očí) ľudí keď nie milujúcich, tak aspoň čítajúcich severskú literatúru / detektívky / upírske young-adult romány (priznávam - posledné menované som čítať ešte neskúšala).
Keď stretneš zlobra a nie je to Shrek
Poznáte ten pocit, keď pozeráte napríklad film, na ktorý ste počuli samú chválu a má skvelé recenzie od elity filmových kritikov (ak v dnešnej dobe ešte vôbec existuje čosi ako povolanie filmokritika...), a vy len čumíte a zízate, ostríte zrak a nastražujete uši a snažíte sa zachytiť onú poetickú hlbokosť, dialogickú trefnosť a vymakanosť psychiky postáv? Tak... Presne tento pocit som mala počas čítania knihy The Buried Giant.
Hlavnými postavami sú Axl a Beatrice. Axl a Beatrice sú starkí, ktorí sa poberú z ich rodnej podzemnej dediny (predstavte si podzemné obývané priestory pospájané chodbami) do viesky, kde na nich čaká ich syn. Nejde však o cestu ranným autobusom s ostatnými dôchodcami za veselého rozprávania o vnukoch. Dej sa totiž odohráva v dobe mýtmi opradeného kráľa Artuša. V dobe, kedy proti sebe stáli Saxons (Sasi) a Britons (Briti) a na nich a na každého číhali v močiaroch, v tieňoch, v lesoch a v podstate hocikde za dverami bytosti ako ogri, koboldi, čarodejnice a draci. Jeden taký drak je aj ústrednou postavou románu, pričom treba povedať, že ide o she-dragon. Lebo drak ako taký by asi nebol dostatočne hrôzostrašný.
Svet sympatických starkých je naviac zahalený tajuplným oparom. Táto hmla však nesadla do dolín, ale na mysle ľudí. Nejde pritom o zabudnuté ovce kdesi na salaši alebo o narodeniny syna (12 rokov! konečne dospelý!), ale o strácanie spomienok z mladosti, nestarých liet i bližšej minulosti. Týmto trpia aj naši stále zamilovaní starkí, ktorí pomaly, ale isto začnú mať pochybnosti, či by bolo prinavrátenie spomienok naozaj zmysluplné. (Rozídu sa na staré kolená? Vrátia sa ľuďom spomienky a stúpne rozvodovosť močaristého regiónu o 350 percent? Neprezradím!)
Krehký starček a jeho starenka sa poberú za synom a cestou prekonávajú nástrahy, ktoré majú občas nadprirodzenú podstatu, občas takú ľudskú. Pri všetkom, čo zažijú, ostávajú stále maximálne zdvorilí a slušní, čo oceníte najmä pri scénach, kde sa zomiera, alebo hrozí bezprostredné nebezpečenstvo. Krviprelievanie predsa nie je dôvodom, aby človek stratil na slušnosti. A nie nadarmo sa i v dnešnej dobe básni o britskej distingvovanosti a galantnosti. Má to zjavne korene v dobe rytierov a drakov. Oh-my-gosh! (A nemusím vám asi vravieť, že ak budete čítať knihu v anglickej verzii, po pár stranách nabehnete na čítanie v anglickom akcente.)
Len tak si kráčať močiarom
Z deja nebudem priveľa prezrádzať (aby som vám v jednom odseku neopísala celé dianie v knižke). Myslím si, že v románe - možno viac než dej - zaujmú:
1. Motív straty pamäti. Jednako ako požehnanie (Sasi a Briti a ich spolunažívanie v mieri vďaka kolektívnej amnézii), jednako ako prekliatie (je láska Axla a Beatrice menej pravdivá, keď si nespomínajú na krivdy a sklamania, ktoré tomu druhému privodili?).
2. Postavy, ktoré sú a aj nie sú - syn a she-dragon.
3. Prenesenie sa do iného sveta. Predstavíte si to kráčanie bahnitými cestami, brodenie sa močiarmi, prírodu okolo vás v tmavozelených až tmavosivých odtieňoch. Spoza každého tieňa na vás môže vyskočiť malé i veľké nebezpečenstvo, hmla sa okolo vás vznáša ako husté mliečne svetlotemno... (Jop, práve som opísala tohtoročné vianočné počasie južného Slovenska.)
Vidíte. Som takmer na konci článku a môj negatívny pocit z knihy sa postupne zmenil na „eh, však to mohlo byť aj horšie". Ak však poznáte človeka, ktorý bol touto knihou vyslovene nadšený, dajte mi naňho kontakt. Rada sa dozviem zoznam pozitív iného čitateľa.
Mimochodom, v ostatnej dobe som postrehla viacero článkov o magickej knižke, ktorá má primäť deti k takmer okamžitému zaspaniu. Ak trpíte ťažkosťami so zaspaním vy a nie vám blízke dieťa a ak vás tento článok zatiaľ necháva indiferentných, čo sa prečítania knihy týka, mala by som ešte jedno odporučenie:
Skvelo sa pri jej čítaní zaspáva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára