6. 9. 2015

Monthiary 07/08: Summer-y

Každé leto si naivne nahováram, že tentokrát nedám rýchlemu ubiehaniu priestor. Zahatím všetky možnosti, aby dni leteli, zabránim noci, aby striedala deň rýchlosťou letného blesku nad Marcelovou. A výsledok? Pocit, že som si koncom júna ľahla spať a zobudila sa do septembrového rána. Áno, odtiaľto to pôjde už len dolu vodou a smerom k menej pekným veciam života ako sú sneh a tisícoraké vrstvy oblečenia. Za tmavých rán sa prebudíme do sveta, ktorý neláka k rozhovorom ležmo na deke, či k prechádzkam a len tak státiu a natŕčaniu tváre k slnečným lúčom. Ešte aj ten električkový pach prejde do neletnej verzie.

Aspoň tie spomienky ostanú. Rozhodla som sa spraviť trošku nadrozmernejšiu verziu klasického monthiary. Taký sumár slnečných dní. Summer-y.

Leto koncertovalo
Koncerty. Niečo pre milovníkov spania vo vlastnej posteli po hudobnom zážitku a odporcov dlhodobejšieho pobytu v dave ľudí. A ako som sa na vlastnej koži presvedčila, niekedy nahradia aj dovolenku v trópoch.

Na Interpol som si kúpila lístky hneď, ako bol spustený predpredaj. Áh, ako to je ešte ďaleko!, hovorila som si kedysi v marci. Nakoniec nastal deň, jeden z mnohých letných, až neznesiteľne horúcich a ja som sa zaradila do radu siahajúceho z útrob Lucerny až po Václavské námestie. Kým som sa dostala dnu, opýtali sa ma presne traja ľudia, čo je to za rad a prečo je taký dlhý. A aj keď som si myslela, že po tomto lete môžem prespávať hoci aj vo fínskej saune - čo som v polovici augusta zažila v Lucerne, bolo peklo pekiel. Odhliadnuc od priestorov, kde pri potlesku (a vlastne pri akomkoľvek pohybe) pristávali kropaje potu iných ľudí na okolostojacich a pokoncertné vytrepanie sa von trvalo pätnásť minút, bol koncert skvelý. Mimochodom, koncert sa začal otázkou Paula Banksa, koľko stupňov je v koncertnom priestore. Odpovedal si sám - all of them. 

Leto výletovalo
V rámci spoznávania českých krajov a znovunachádzania viery v ľudskosť a milé správanie voči neznámym som sa vybrala do Českého raja. Milí ľudia, krásna príroda, les - a to všetko len hodinu a pol od Prahy. Čoskoro bude v mojom skromnom internetovom priestore viac o rajských skalách.

Skalní fanúšikovia výšok.
Leto doma
Jeden týždeň v prvom, druhý v druhom prázdninovom mesiaci. Doma je super, zelenina a ovocie majú chuť, máte priestor vnútri i vonku len pre seba a blízkych blízko. Vnútri v dome je vaša obľúbena time capsule, kde sa mení iba to, koľko listov je na tej nezničiteľnej izbovej rastline a vonku je pes a dvor.

Duní Dunaj a...
Leto čítalo
Aj pražské knižnice prešli na prázdninový režim, aj ja som čítala trochu menej (dlhé dni v práci, dlhé svetlé dni, počas ktorých je displej môjho kindľa nečitateľný a iné vážne dôvody). Doma som si uchmatla jednu z kníh, pri ktorých bol badateľný potenciál dočítania za pár dní. Vzala som si jednu z kategórie „mama začala ráno čítať, večer dočítala". Žiaľ iba slovenský preklad, navyše plný chýb (jop - aj i/y sa našlo, bŕ), ale predsa - čítanie na pána. Teda na kráľa. Teda - na Kinga. Na dni, kedy si váš mozog potrebuje oddýchnuť od knižnej komplikovanosti alebo je natoľko uvarený, že ledva vie riadiť ruky zaväzujúce šnúrky od topánok. Čítala som Misery a priznám sa - kreatívnejšie využitie kosačky na trávu som zatiaľ v žiadnej inej knihe neobjavila.

Letné rozlúčky
Ak žijete v Prahe a jedného dňa ste pocítili nevysvetliteľný pokles čohosi neuchopiteľného v atmosfére, zrejme to bolo v okamihu vzletu jedného lietadla smerujúceho na sever. Tam totiž odišla jediná osoba, ktorá nosí ponožky v sandáloch štýlovo a aj keby si obliekla patchworkový habit z kuchynských utierok, mohla by naskočiť rovno na mólo (i keď - ona by preferovala pobyt v backstage s foťákom). Jediný originálny element, ktorý možno nájsť v pražských fusionových kaviarňach. Áno, život pod vežami nie je a na dlhý čas nebude rovnaký.

Opakovanie je matkou múdrosti, no občas i materou nostalgie. Je fajn si pravidelne pripomínať pekné chvíle (naozaj odporúčam si viesť denník alebo aspoň nejaký záznamník denného dobra, čo sa vám udialo). Leto bolo pocitovo veľmi dlhé, no zároveň klasicky krátke. Či v týchto končinách alebo onakých, stále je najdôležitejšie mať toho správneho parťáka. S nimi je totiž dobre nezávisle od ročného obdobia a geografických súradníc.

Želám preto každému bezbolestný prechod do (príjemne teplej, do zlatavých tónov ladenej) jesene a šťastie na tých správnych komplicov! Hoci aj za ďalším rohom, alebo za najbližšou skalou.


2 komentáre:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...