Keukenhof Gardens / Flower Power, Flower Lover

Prepánatulipána!

Averzia voči atrakciám vs. kvietky, všade kvietky! Rozhodnúť sa nebolo ťažké. Kvetinový svet sme navštívili počas nášho májového výletu do Amsterdamu. (Doteraz som v podstate triedila a vyberala fotky kvetov - keby mal niekto záujem o viac florodokumentácie, môžeme si pokojne spraviť večer s pukancami a premietaním na stenu. Uvedomila som si totiž, že som odfotila zrejme každý z vyše siedmich miliónov exponátov.) Keukenhof je teraz zatvorený. A ktovie, možno sa pre nedávne letné horúčavy premenil na púšť, kde sem-tam vietor privieval do rybníka suché zvyšky kedysi silného, majestátneho tulipánu. Ten sa mohol už len melancholicky vznášať na hladine, kým ho voda navždy nepohltila.

Idylka.

Nielen kvet, ale aj symbol.

Blíži sa koniec sezóny.

Ehm. Dilema to teda nebola ťažká a už som aj sedela v jednom z raz-za-päť-minút-premávajúcich busov smerujúcich z Amsterdamu do Keukenhofu. Pomaly sa končiaca výstava v záhrade plnej kvetov primäla okrem nás asi ešte miliónstodva iných ľudí na kochanie sa zázrakmi prírody výtvormi šľachtiteľskej a farebnokombinatorickej zručnosti ľudí. Desiatky pestovateľov vystavujú svoje črepníkové rastliny i rezané kvety, všetky naaranžované tak, že si človek ani nepomyslí, že kdesi v pozadí prevoňaných chodníkov a farebných zákutí prebiehajú tvrdé obchodné rokovania a networking šľachtiteľov a obchodníkov.

Tulipány sú jednou z dvoch rastlín, ktoré do Holandska priťahujú najviac turistov (if you know what i mean). Ani tie ďalšie by som však nevyhodila z mojej vázy.

Stomiliónov kvetov na meter štvorcový!

Socialistická nuda, alebo skromná elegancia? Podľa mňa majú svoje čaro.

Holandsko je teda krajina natoľko úžasná, že má i vlastné kvetinové mestečko, ktoré je farebnou supervýstavou a voňavým minisvetom. Keuhenhofovský areál je našťastie dostatočne veľký na rozptýlenie ľudí do (takmer) znesiteľnej miery. Krásne počasie, kvetmi zaliate nekonečno, optické vytesňovanie davov ľudí pre skrášlenie zážitku. A denná porcia frietjes. Všetko, čo treba k dokonalému dňu pod níderlandským slnkom. Práve toto slnko, kvety a idylické prostredie využívajú rôzne typy foteniachtivých ľudí, takže okrem flóry môžete obdivovať aj neskutočné manévry selfie-tyčami, pózujúce psie modelky alebo si spraviť súkromné hodnotenie neviest a ženíchov.

Tancovanie baletu v kvetinovom záhone s exotickým mládencom je presne to, čo i ja robím hádam každý deň.

Oranžový tulipán, turanžový olipán.

Ten okamih, keď je aj pes fotogenickejší než ja.

Keukenhof je atrakcia v pravom slova zmysle. Je to vlastne ZOO, len bez častého sklamania z toho, že bytosť, na ktorú sa chcete dívať, práve zaliezla do nory / spí v kúte pod kríkom a trčí jej chvost / rodí mláďa. Kvety nohy nemajú, takže pred vami nezutekajú. Cha!

Okrem kvetov, ktoré si možno pamätáte z kytíc, ktoré ste nosili učiteľkám na základnej škole v deň odovzdávania vysvedčení, je portfólio tvorené hlavne kvetmi, ktoré ste v živote nevideli. Alebo ktoré sú zatiaľ prvými prototypmi idúcimi na trh ďalšiu sezónu. Alebo iné špeciality s volánmi a strapcami. Okrem vonkajšieho priestoru (rozumej: parku) je v areáli viacero tematických pavilónov, ale aj outdoorových kvetinovo-umeleckých inštalácií (to zbadáte hneď, že nejde o náhodné seskupení rostlin).

Holandsko: kolíska kvetín od výmyslu sveta.

Tuším je obsadenô.

Aj ja mám doma v prvom šuflíku hyacinty. Hneď nad ponožkami.

Výstava je otvorená od konca marca do polovice mája a zrejme by ste museli ísť viackrát, aby ste videli rozkvitnuté všetko. Čosi kvitne v máji, čosi je vtedy už kompostom. Aj výlet do Keukenhofu je možnosťou, ako byť znova konfrontovaný s úžasnosťou Holanďanov a holandských služieb (a potom sa len rezignovane usmievate, keď sa vrátite domov a idete na nákup či kamsi električkou.)

A kto je ešte holandskejší než sŕkanie si z Heinekenu za klopkania drevákmi? Pomôcka: keby ste mu mali šepkať do uška, asi by ste ostali zaskočení a nevedeli, kam máte nasmerovať prúd slov. Gogh. Van Gogh. Bol až natoľko všade, že som veruže takmer skončila so slnečnicovým dáždnikom za 35 eur v suvenírovom batôžku s tulipánovým motívom.

Sú palety veľké, alebo ja malá?

Jeden muž. Jedno meno. Jedno ucho.

Do každej izby jedna takáto váza!

Späť k nevangoghovskej, no i tak občas Východoeurópana prekvapujúcej skvelote Holanďanov. Cestou späť do Amsterdamu sme sa trebárs nevtesnali do autobusu, ktorý mal byť predposledným a bol tým pádom patrične narvaný. Ľudí na zastávke bolo samozrejme stále veľa a trochu som sa obávala, ako sa dostaneme naspäť do Amsterdamu. Mimo plánu a úplne ad hoc nás prišli zviezť doplnkové autobusy, predtým s inými trasami či také, ktoré ísť už nikam nemali. Usmiati šoféri a šoférky si vymenili pár slov a bolo. Fajn nemusieť myslieť na najhorší možný prípad, ktorým mohlo byť niekoľkohodinové peškovanie. (Tiež si predstavujete, ako by to bolo bývalo u nás? Takto sme to dostali zadané, nie je budget na ďalšie autobusy, mali ste ísť skôr, už máme plno, vedúci povedal a ja s tým nemôžem nič robiť... Preč s vami, temné predstavy!)

Ľudia vlastne nemajú až také odlišné potreby než kvetiny.

Kto sa teda chystá do Holandska, odporúčam jarné mesiace - nejaký ten výlet k neďalekému moru, frietjes, ktoré tak akurátne chladnú počas presúvania sa ulicami, a práve rozkvitajúci Keukenhof.

A nezabudnite mi priniesť tulipán!