Monthiary 05 - Čo máj dal

1. Máj cestoval
Je fajn stráviť pár už-tak-naozaj teplejších dní kdesi inde, než v práci. Aj doma je fajn, ale na výlete tiež.

Nikdy som nevidela čaro v nocovaní v bytoch iných ľudí a moje cestovateľské zážitky som si odmala spájala s polovybalenými kuframi, slnkom prebíjajúcim sa cez ťažké závesy a silnou kávou na raňajky (áno, čítala som veľa klasickej literatúry a áno, cestovanie som si stále spájala skôr s pracovnými cestami). Tentokrát som chcela skúsiť ubytovanie cez superospevovaný Airbnb, ale akosi nevydalo. Začalo sa to sľubne, skončilo sa to nervozitou a stresujúcimi predodletovými dňami.

Asi mám „šťastie" a som jediná, u koho prvá skúsenosť s týmto portálom ostane jeho poslednou. Ale možno nás je viac! Akurát keď ste nútení zrušiť rezerváciu, nemáte šancu dať hodnotenie neserióznemu človeku. Nuž - asi mi nebolo súdené pobývať si v hipsterskom bytíku a ostanem navždy verná krásnej anonymite hotelov.

Amsterdam, tenkrát podruhé! Človek sa medzi tými Holanďanmi občas cíti veľmi malý, ale davy turistov z celého sveta dokážu zmierniť pocity liliputánstva. (Zo slova lilipután sa dá vyskladať tulilipán. Náhoda?)

2. Máj je květen
Mám malé vnútorné predsavzatie trochu bližšie spoznať české časopriestory, kým som tu.

Praha má jednu veľkú výhodu - môžete z nej ujsť hociktorým smerom a dojsť do cieľa, kde je väčšinou iná atmosféra, iní ľudia a samozrejme nejaký hrad alebo zámok. (Úplne vážne - kým na Slovensku má každá dedina krčmu, tu sa väčšina dedín označuje za mesto a disponuje hradom, zámkom alebo aspoň katakombami, v ktorých straší.)

Napríklad Plzeň je fajn. Hodinka od Prahy, takže je bydliskom mnohých ľudí dochádzajúcich za prácou do hlavného mesta. Vraj existuje aj plzeňský prízvuk, zatiaľ som nič nepozorovala (napriek štuchaniu a šepkaniu - héj, slyšíš to u něj?).

Prvého mája prebiehali oslavy oslobodenia mesta. Plzenčania... Plzňania, Plzníci... Plzeňané sú hrdí na to, že ich ako jediné väčšie mesto oslobodili Američania. Všetky deti, rodičia i starkí si toto pripomínali slávnosťou na námestí, kde si mohli užiť koncert Lynyrd Skynyrd alebo si na pamiatku kúpiť atrapu Uzi.

A keď boli všetci na námestí, kam sme šli my? No samozrejme do ZOO!

Plzeňská ZOO je skvelá. Má veľmi „prírodný" charakter, čiže nechodíte nestále po betónových cestičkách. Zvieratká i veľké zveri sú blízko, občas až na dosah ruky. A každý strom sa môže stať vašou spriaznenou dušou.

I feel ya, bro.

3. Máj je (knižne) svetový

Najmenej ma láka nakupovať knihy na knižných veľtrhoch a podobných podujatiach. Isteže, zľavy sú fajn, ale akosi nikdy neviem, čo si kúpiť. Priveľa vnemov a rozhodovacie schopnosti v útlme. Zúfam.

Na Svět knihy som šla s odhodlaním zmeniť to, kúpiť si nejakú knihu aspoň v stánku Goetheho alebo Maďarského inštitútu.

Nič.
Najviac ma bavili stánky distribútorov fancy papiera. Síce sa ma pýtali, z akej firmy som a chceli vizitku (asi som vyzerala príliš profesionálne?) a až časom pochopili, že rozplývanie sa nad rôznymi typmi papiera súvisí s mojím nadšením z polygrafického priemyslu a konkrétne v tomto prípade z krásneho talianskeho papiera rôznej gramáže, ktorý som hladkala ako šteniatko.

Skvelé boli aj rôzne besedy. Trebárs so zamestnancami pražskej ZOO (hlavne pani riaditeľka je tak správne oduševnená). V sci-fi sekcii diskutoval Radim Uzel o sexe (v) budúcnosti. A svoje kútiky mali aj ilustrátori, slovenskí básnici, ale aj oduševnená predajkyňa to-musíš-mať aplikácie New York Times do smartvecí. Mala ma pri úvodnom „do you like reading in English?". Stratila ma pri pri „this is perfect for your smartphone or iPad or..."

Goodbye and thanks - but no thanks, lady!

Keďže sa žiadna polička ešte neprehýba pod ťarchou zápisníčkov (myšlienok potrebných na zaplnenie všetkých z nich hádam nebudem mať za celý život) a vôôôbec som si nedoniesla už z Holandska nový prírastok, ocitol sa u mňa ďalší.

Milý denníček, vítam ťa v rodine.

Máj, môj obľúbený mesiac, nesklamal.