O tom, prečo sú ručné práce super a obohacujúce, som písala tu. Ak ste polovicu detstva a prázdniny netrávili u magickej babičky, ktorá vás naučila základy i sofistikovanú nadstavbu krajčírskeho umenia, či dokonca u supertalentovaných starých rodičov, ktorí vás zasvätili do tajov impresionistických olejomalieb / rýchloháčkovania / vyrezávania ožívajúcich drevených panákov, môžete sa na staršie i mladšie kolená prihlásiť na kurz. S (veľkou) trochou šťastia zakotvíte u nadšeného človeka s nikdy nehasnúcou energiou a láskou k tvorbe, ktorú prenáša aj na vás.
Tvorivý kurz, ktorý navštevujem, vedie práve jedna z oných úžasných Zuzán. Spomínam si, ako som si na prvom stretnutí prečítala nápis na jej tričku "I Come From the Moon" a ihneď som si pomyslela - Super!. Bude z blízkych vesmírnych sfér. Možno z miesta kdesi pri mojej planéte.
Zuzana z Mesiaca nezdvihla ani začudovane obočie, keď som nesmelo načrtla predstavu o mojom prvom šijacom projekte. Hračkoidné čosi. Naivne som si myslela, že hračky sú akoby prvým levelom. Ľahkým základom, ktorý zvládnete tak rýchlo, až sa vám ihla z toho roztaví.
Zhruba pol roka som kreslila, kriedovala, strihala, žehlila, zošívala, párala, znova zošívala a vypchávala. Akurát tú ihlu som neroztavila.
A napokon vznikol Pán Králik. Uchom dvojfarebný, duchom trochu melancholický. Elegantný. Zadumaný.
 |
| Najušatejšia baletka sveta? Alebo skryté schopnosti superhrdinu? |
 |
| Čože sa to tam deje, vo svete za oknom? |
 |
| Hm, ostanem veru na tejto strane. Ten svet ide nejak prirýchlo. Ja radšej tu sám. V tichu. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára