Francúzi boli osobitými zjavmi už na stáži v Berlíne. Vždy odhodlaní oduševnene (a niekoľko hodín / dní / celých päť stážových mesiacov a potom na sociálnych sieťach) bojovať za svoje politické presvedčenie. Vždy vkusne oblečení. Až mohol nezávislého pozorovateľa prepadnúť nepríčetný hnev z toho, ako nedbalo dotrhané červené ponožky úžasne ladia k dokonale padnúcemu obleku a ich nositeľovi pridávajú na nonšalantnosti a šarme, či údiv nad schopnosťou vyčarovať z pár najzákladnejších kúskov oblečenia, z pár osamote nudných, no dokopy výrazných doplnkov a z tak správne rozcuchaného účesu efektný vzhľad, samozrejme s príslušným éterickým zjavom a charizmatickým vyžarovaním.
V súčasnej práci ich mám tiež. Tých, pri ktorých sa stále cítim akosi nepeknejšie, neohrabanejšie, nedokonale strapato. Tí, ktorí vedia do nemčiny vložiť prízvuk peknosti aj pre tých, ktorým tento úžasný a nežný jazyk neznie práve najkrajšie (čo je zhruba - hm - 95% ľudí?). Tí, ktorí do svojich otázok a odpovedí vždy vkladajú vášeň a svojský humor.
Minulý týždeň za mnou hneď ráno prišiel kolega - Francúz. Reku, aby som si nevšímala divné zvuky vychádzajúce z našej minipseudotelocvične. O akých zvukoch to hovorí, nastavovala som uši, no nič mi neprišlo zvláštne. „No... tak asi to zaniklo medzi tými bežnými hlasmi v tvojej hlave." A širokánsky úsmev. (Áno, naozaj špecifický humor - ale už keď si vás takto doberajú, znamená to istý stupeň priateľského zblíženia).
„To čo... to sú... červy?!"
Malú zranenú a nelietajúcu sýkorku našiel pri prechádzke v parku. Vzal ju so sebou. Lebo. Prečo by nemal? V škatuli v našej kancelárii čvirikala a stala sa atrakciou dňa. Neviem, či bolo exotickejšie to, že máme v kancelárii vtáka, alebo skutočnosť, že si ho niekto vzal domov a kŕmil ho aj v noci každú polhodinu červíkmi. Tie zháňal od okamihu, keď nedal na hitchcockovské varovania a zbalil si vtáčika do svetra. Ďalší deň preňho hľadal miesto v organizácii (= pár nadšených tiet), ktorá sa venuje práve záchrane operencov v núdzi.
Rozhodnutia, skutky a plány si vraj treba dobre premyslieť. Plán B, výsledok, osoh, investície času a síl.
Niekedy je však fajn konať.
Výsledok, efekt, odmeny? Začínajú sa zhruba kdesi pri dobrom pocite, že to pri vašom okne čviriká práve „vaša" sýkorka. Ešte tak rozumieť vtáčtine.
Venované ľuďom, ktorí sa dívajú vôkol seba.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára