Monthiary 03 - Čo marec dal

Nedávno boli Vianoce a už je koniec prvého štvrťroku. A i tak som donedávna nosila stále ten istý kabát a matne si spomínam na dávne časy, kedy bol marec jarným mesiacom. Tohtoročný tretí mesiac ušiel, ubehol, utrielil. Čože sa to vlastne udialo?

1. Marec čítal
Už dlho som si brúsila zuby na knižku Wolf in White Van od Johna Darniella. Ak vám to meno niečo hovorí, môžete si dať malý a bezvýznamný červený puntík. Ide skutočne o speváka The Mountain Goats. Vždy ma fascinuje a čítam trochu ináč knihy, ktoré píšu hudobne zanietení ľudia. Možno tam chcem počuť nejakú melódiu, skryté texty piesní... Prinajmenšom názov knihy vymyslel poriadne jazykolomný.

Svet vnútorne roztrieštených amerických tínedžerov strednej triedy ma nikdy nenadchýnal. Viete si teda predstaviť moje sklamanie, keď som postupne zistila, o čom to tá kniha bude. A ani s odstupom času neviem veľmi posúdiť, či sa mi páčila alebo nie. Skutočne nemôžem autorovi uprieť rytmus textu a zaujímavé výrazové prostriedky, rovnako ako alternatívny svet, ktorý vymyslel. A moment až klišé prekvapenia na záver. Krásny, miestami hypnotizujúci jazyk. Znetvorený chlapec a príbeh zbrane. Žeby sa mi nakoniec viac páčila ako nie?

2. Marec tvoril...
... a dotvoril. A či aj spotvoril? O tom viac nabúduce.

3. Marec, odsťahuj sa starec!
"Je to len prechodné..."
Veta, o ktorej som si spočiatku myslela, že v nej bude aspoň štipka pravdy. Mesiace ubiehali a prechodnosť sa stávala nereálnejšou. Rok a pol bol napokon čas, ktorý sme strávili v našom prvom pražskom kumbálku. Na všetko však dozreje čas a okolnosti a napokon i človek sám. A tak sme pobalili všetko podstatné - od Pusheen až po šijací stroj - a opustili najhoršiu, na druhý svet neodpraviteľnú palmu, najnepraktickejšiu lampu a najprašnejšiu kúpeľňu na svete.

Kto si myslí, že nájsť si byt je väčšou výzvou než opustiť ten predošlý, môže byť občas sklamaný krutou realitou. Nuž ale napokon niečo všetko dobre dopadlo, niečo ešte dopadá a už si užívam vŕzgajúce parkety, akurátne mestskú atmosféru a špeciálny dohľad:

Tulipány a Franz Kafka. Tak to má byt/ť.

Dôchodcov so psami, rodiny so psami či psy so psami vystriedali mladší ľudia v uliciach, v akurátnom počte a sem-tam aj s nejakým úžasným hipsterským psom neobludného vzrastu. Holešovický život, lemovaný riekou a miestami s priam berlínskou atmosférou, prišiel jarne-včasne.

Ako to len bolo s tými novými začiatkami?

P.S. Ak nemáte strach pred Virginiou Woolf, ste milovník Poe-ézie alebo si chcete zavesiť do obývačky originálnu peknosť, odporúčam kreatívne priestory, odkiaľ ku mne pricestoval Franz. Wunderbar!