Networking for People Who Hate Networking mi spočiatku pripadala ako príliš dlhé čítanie. Na to, že tam malo stáť "Just don't do it", to malo jednoducho tých strán priveľa.
Nakoniec sa z toho vykľulo celkom rozumné čítanie. Ak sa teda čitateľ odosobní od častých chvál autorky na adresu vlastnej knihy a od chvál autorky na adresu čitateľovej neskonalej múdrosti vyplývajúcej z číreho faktu, že čitateľ drží v rukách jej knihu. Možno je to prejav akéhosi amerického supersebavedomia.
Devora Zack sa otvorene priznáva k introvertnosti. Navyše - ako mnoho nás, úžasných ľudí v utajení - má aj Devora vnútorné pohnútky pomôcť ostatným nielen viac rozumieť sám sebe, ale byť aj viac pochopeným. A dokonca - nemeniť sa na šedú amorfnú plastelínu alebo pseudoextrovertného polorobota, ale zažiariť s tým, čo máme k dispozícii.
Networking si netreba mýliť s netwerkingom. Kým to druhé označuje nevykonávanie ráznych kmitavých pohybov, zväčša sledovaných inými ľuďmi, prvé slovo je jeho pravým opakom. Networking je vaše kmitanie a aktívna interakcia s inými ľuďmi. Ak vás pri tej predstave vnútorne zamrazilo a chcete zapracovať na tom, aby Antarktída vašej duše a vašich dlaní nenastávala v každej introvert-unfriendly situácii, možno by nezaškodilo prečítať si túto knižku.
Nebudem veľa (vlastne - nič) prezrádzať z tipov a rád v knižke. Devora Zack má koncept, presnú líniu a svojský štýl prihovárania sa čitateľovi. Na mňa bolo miestami až príliš veľa tľapkania po pleciach, ale možno mi vadilo len narúšanie osobnéh priestoru.
Mimochodom, ilustrácie pozostávajú z kresieb tučniakov v kadejakých ľudských situáciách. Žeby referencie na socially awkward / socially awesome tučniakov? Časovo to vychádza, akosi sa to hodí aj k myšlienke knihy. V každom prípade sa mi ilustrácie nepáčili a vôbec sa mi do knihy nehodili.
Zatiaľ ma teda kniha inšpirovala k nakresleniu tučniaka:
Či ma inšpiruje aj k čomusi inému, je otázne. Určite je fajn zhrnutím základných rozdielov extrovertov a introvertov a v mojich naivných predstavách by mohla prispieť k akceptovaniu odlišností a využitiu úžasností príslušníkov oboch táborov a aj tých na rozhraní. Odporučila by som ju jednako tým, ktorí sa ešte len začínajú orientovať v intro-sebapoznávaní (a že v tom teda nie sú sami) a tiež extrovertom, ktorí chcú získať kompaktnejší a štandardizovanejší pohľad na vnútorné fungovanie svojich zdanlivo tichých priateľov, známych či kolegov, ktorí s nimi nikdy nechodia na obed.
A mám takú teóriu, ktorá je zatiaľ len v plienkach. Tým pádom poriadne vrieska. Priznám sa.
Mám silný pocit, že je jedno, ktorú z nespočetného množstva kníh o introvertoch si prečítate - stále je to o tom istom. Dokonca aj autorov sťaby jedna introvertná mater mala. Kariérne si prešli kadečím, až napokon zakotvili v profesii koučov, konzultantov, spíkrov. Sú to nielen introverti, ale aj Kapitáni Očividní. Prednášajú na univerzitách a vo firmách a ich poslucháči sa čudujú, ako môže byť tento charizmatický a rečnícky nadaný človek introvertom.
Nečudovala by som sa preto, keby som v knižnici - kdesi pri beletrii, psychológii a mužoch z jednej planéty a ženách z druhej - objavila samostatnú poličku s knihami o introvertoch.
A niekde na tej poličke by mohla byť kniha s lepšími ilustráciami, než kniha Devory Zack.
Hádam aspoň červenú pandu si zaslúžime!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára