Začať s čímsi takýmto v mesiaci, ako je január - tzv. pondelok medzi mesiacmi, je možno ťažký oriešok. Vianoce ďaleko, jeden z 31 dní je stále vyhlasovaný za najdepresívnejší deň roku, nula až jeden slnečných dní, nula až dva bielych zasnežených dní a zvyšok studená sivota.
Môj januárový happy monthiary je preto nesmelým pokusom.
Reku, či sa tých dobrých a radostných vecí nájde aspoň tri.
1. Január čítal
V duchu predošlej vety sa vrhnem na môj najväčší čitateľský zážitok mesiaca - na knihy s azda najľúbiteľnejším mizantro-deprimo-nihilistom. Robotom Marvinom!
Január bol mesiacom, kedy ma občas premkla myšlienka, akým by to bol vesmír krajším miestom, keby nebolo ľudstva. Siahla som preto po knižkách, ktoré som prečítala už kedysi dávnejšie. Okrem toho, že Douglas Adams v Stopárovom sprievodcovi vytvoril úžasný svet, v ktorom je naša planéta bezvýznamnou stavebnou prekážkou, písal priam počuteľnou britskou angličtinou. Humor Adamsa má neuveriteľný šmrnc, je krutopravdivý a sarkastický. Navyše, stojí nohami pevne na hociktorej planéte hviezdneho systému Ursa Minor.
Pre nezameniteľný jazyk, krásnu logiku a fantáziu prekračujúcu hranice univerz, je pre mňa Stopár jednou z najmúdrejších kníh vôbec. Och a dá si niekto šálku earl grey?
2. Január videl
Do kina ma tento film ťahal už len jeho kúl názvom. Leviatan. (A teraz sa každému vynárajú matné spomienky na strednú školu... áno... závity kmitajú... zaprášené neuróny svietia námahou...)
Neviem, či poznáte ten pocit, keď pozeráte inojazyčný film, ktorý je v jazyku, ktorému rozumiete trochu, nie dokonale. Zažila som to pri argentínskom filme, pri španielskom, aj pri tomto ruskom. Myseľ odmieta akceptovať, že to na plátne sú fakt herci. Hlavne títo ruskí sa zdali byť až príliš autenticky pripití.
Je to dráma, takže všetok smiech vašich okolosediacich bude nevhodný (wow, on si nalial dve deci vodky!) a ak ste takýmto typom kinosmiechu iritovaní, obrňte sa. Dokonalá hra so záberom a dynamikou a metaforický, až kafkovský príbeh vám bude odmenou.
3. Január počul
Zhodou okolností a záverečným let's do this shit som sa ocitla na skvelom koncerte The Raveonettes. Za hudobnou skvelotou som sa musela pobrať na veľmi concert-and-party-friendly miesto (priamo pred východom sú neohradené vlakové koľajnice) na pocitovo opačnom konci Prahy. Myslela som si, že sa v Meet Factory budem cítiť ako úplný neštýlovec, ale okrem chlapíka v latexovom kovbojskom oblečení tam bolo pomerne normálne publikum. Alebo som zapadla medzi hipsterov? To hádam nie!
Na koncerte som bola s jedným z tých ľudí, ktorí nepoznajú tú čudnú hanblivosť, ktorá vám bráni osloviť kohosi známejšieho - veď čo budem otravná. Ech, títo spoločenskí extroverti! Po koncerte, keď sa raveoňáci pobrali medzi nás, som bola preto predstavená v duchu "Haaave you met Ted?", no pre tranz, v ktorom som sa nachádzala, som sa zmohla akurát na nadšený kompliment na adresu speváčky a nesmelé objatie.
Skutočne boli skvelí. A dokonca aj predkapely boli dobré!
Nemám rada január a vždy sa teším, keď sa skončí.
Nikdy však nie je zlé pripomenúť si, že napriek depresívnemu potenciálu tohto (alebo aj iného) mesiaca sa stále nájde dosť vecí a ľudí, vďaka ktorým je menej nanič.
... a keby to tak aj nebolo:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára