Aldous Huxley: Statočný svet, kde nešťastia niet

Máte radi Orwella?

U mňa patrí skôr do kategórie "zlatá stredná cesta". Neurazí, ale akosi sa nikdy nedostal z pomyselného šuflíka povinného čítania.

Orwellov psychedelickejší literárny brácha - Aldous Huxley, má u mňa ale čestné miesto na poličke.

Dúfam, že ste si jeho meno prečítali s patričným britským prízvukom. Mimochodom, je to človek, ktorý sa pričinil o názov The Doors (nazvali sa podľa Huxleyho knihy The Doors Of Perception. Ak tipujete, že je to kniha o zážitkoch z psychedelických, drogami vyvolaných tripov autora, hádate správne). Takže vďaka Vám, Aldous, že ste zabránili vzniku Jim Morrison And The Tralalas, Curly Jimmy And The Band of Flowers či Morrison´s Rainbow Travelers.

Brave New World vyšla v roku 1932, teda o pár rokov skôr, než orwellovská osemdesiatštvorka. Je to veľmi vydarená dystópia, osobne vždy skladám svoj pomyselný klobúk nad skvele vymyslenými inými svetmi, ich zákonitosťami a fungovaním. Huxley napokon pochválil aj Orwella, keď vydal 1984 a uznal význam kolegovho diela. Dej sa odohráva v roku 632 A.F. (náš rok 2540), kedy je svet krásne zjednotený do Svetského štátu. (A.F., After Ford - čiže roky po fordovej revolúcii vo výrobe áut, označenej za začiatok konzumu, ktorý je zasa pokladaný za spoločenské blaho. Ľudia veci neperú a nezošívajú - hneď kupujú nové. Každým zošitím predsa prichádzajú obchody a spoločnosť o zisk a brzdí sa prosperita!)

Svet už dávno nevyzerá tak, ako ho poznáme dnes. Londýn je síce stale cool, ale jeho obyvatelia - takisto ako väčšina svetoobčanov - je akosi iná než my. Každý človek patrí každému, takže nejaké nesmelé randenie, držanie sa za ruky a zahanbené podperinové kúsky už dávno nie sú trendmi v medziľudských vzťahoch. Ľudia sa rodia v továrňach, nastavuje sa im inteligencia, preferencie a všetko, čo majú a nemajú radi - a to ešte pred narodením. Vyrábanie ľudí na páse - z veľkej časti špecificky postihnutých a inteligenčne nastavených na vykonávanie manuálnych prác - nie je práve najkrajšou predstavou.
Hypnóza v spánku a brainwashovanie od útleho veku sú podľa Huxleyho najlepšími zbraňami politických systémov vôbec.

Občania sú kontrolovaní drogou / liekom zvaným soma - môj vnútorný vesmír implodoval, keď som po sto rokoch konečne zistila, o čom to tí Strokes spievajú. Soma is what they would take when hard times opened their eyes. Inými slovami, kým sa človek vznášal na šťastnom somovom obláčiku, bol život krásny. Nik sa nebojí smrti; rodina vyhynula, takže nikto nesmúti, ak niekto zomrie. Najhorším slovom, Voldemortom tejto knižky, je slovo matka.

Priam hororovou predstavou ľudí budúcnosti je svet, ktorý existuje ešte pomimo a súbežne s ich svetom.
V prírodných rezerváciách žijú savages, čiže ľudia zdivelí, plodiace deti ešte klasicky, občas agresívni, občas zamilovaní, žiarliví, závistliví. Inak sú to - dosť politicky nekorektne - Indiáni. A v podstate sú ako štandardní ľudia dneška, akurát trochu prírodnejšieho charakteru.

Z tohto sveta si jeden vedec prinesie divocha menom John the Savage. Jeho príbeh stretnutia s civilizáciou a s hodnotami sterilného sveta sú napokon záverečnou časťou knihy. Asi vám neprezradím priveľa, keď poviem, že teda neskákal od radosti zo svojej novej úlohy cirkusovo-vedeckej atrakcie.

Viac slov a viet o deji by bolo zbytočným zásahom do vášho čitateľského zážitku. Ak máte radi knihy s dôvtipom, slovnými hračkami a dobre vyfantazírovanými inými svetmi a časmi a ak radi zažívate pocit, že ten fiktívny nepekný svet akosi nie je ani tak vzdialený tomu dnešnému, možno je čas prečítať si Brave New World.

Odporúča 9 z 10 ľudí, ktorým stredoškolské povinné čítanie vzalo chuť otvoriť knihu.