2. 9. 2018

Augustové ticho

Toto leto bolo pre mňa letom zmien a zážitkov. Trávila som dni a večery s dobrými ľuďmi. Boli výlety, pocity, dojmy a až som sa mnohokrát musela zamyslieť, prečo nemôžu byť niektoré okolnosti stále, ale musíme si na ne vyberať dovolenku. Tento rok som síce vynechala zmrzlinu (každý rok si dávam v lete jednu, aby sa nepovedalo), ale po piatich rokoch som si bezstarostne užívala orosené pivká. Letné radosti, veď to poznáte.

Musím však povedať, že stačilo. (Nie toho piva, joj, len to nie!) Bolo to pekné, ale bolo to aj vyčerpávajúce. Kým jún a júl boli nabité energiou z novosti leta a dlhých dní, v auguste som mala pocit, že sa svetom doslova plazím. Bez sily, inšpirácie. Zhoršilo sa to ešte po návrate do Prahy po týždni strávenom doma na slovenskom juhu. Mala som čo robiť, aby som sa vrátila do reality.

Ešte v júni som si napísala letný to-do-list. Plánovanie, zoznamy a odškrtávanie si splnených aktivít a cieľov mi dodáva príjemný pocit kontroly a nové ročné obdobie bolo dokonalým impulzom pre nový zoznam plánov. Jún a júl mi išli skvele. Moje leto sa začalo koncertom Arcade Fire a myslela som si, že energia toho večera tu bude navždy.
Mala som päť hlavných bodov na zozname:

1. poslať ďalej do sveta aspoň desať kusov oblečenia a vecí, ktoré u mňa nemajú využitie,
2. zverejniť na blogu aspoň šesť článkov,
3. nekúpiť si žiadne oblečenie a nosiť to, čo mám,
4. nenechať sa vyhodiť z novej práce,
5. nenechať letné horúčavy skoliť moje izbové rastliny.

Trinásteho júna som mala už o dvanásť mnou nepoužívaných vecí menej. V júli som vydala tri články na blogu a bola som plná síl a nápadov na ďalšie. Letné zľavy ma nechali chladnou, no kúpila som si sukňu. Vintage, takže to sa neráta. A vlastne boli sukne tri, ale dve mi nesadli a pôjdu ďalej. Ani to sa preto neráta. V novej práci som doteraz, no skúšobka stále trvá, ha. Na monstere sa mi práve otvára druhý perforovaný list, oxalis si zvyká na nové miestečko v obývačke a pilea sa drží aj po presadení.

August bol však náročný. S takýmto letným mesiacom som totiž nepočítala. Nekonečné teplo znásobené rozhorúčeným mestom, kde nebolo dažďovej kvapôčky. Horúce bezsenné noci a unavené dni s čiernočiernou kávou. Nedokázala som šiť, čítať, pri jóge som padala, lebo sa podo mnou šmýkali ruky na podložke. A až do okamihu, kedy vyšiel tento text, som nedokázala napísať nič ucelené.


Na staré kolená sa mi začiatkom septembra vrátil podobný pocit, aký som zažívala za študentských liet. Nie je to rovnaké nadšenie z nových zošitov, rysovania okrajov a z okamihu, kedy sa oznamoval rozvrh hodín. (Ja viem, nerd alert!) Je to nadšenie iné - z toho, že sa svet znova usporiada tak, že v ňom viem lepšie fungovať. Bez nešikovných rúk a s novou silou a energiou. Takou jesennou.

Nuž leto, bolo si fajn. Ale bolo ťa tak akurát.

~ cvakla ma skvelá sjuloves, biely svetrík možno spoznávate ako „ten, ktorý som uštrikovala ako prvý“

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...