Po pol roku (neviem, ako to takto ďaleko mohlo vôbec dôjsť) ma čakajú dva týždne voľna. Po náročnej jeseni, pracovných Vianociach a prvých mesiacoch tohto roka, počas ktorých som nestíhala ani sledovať plynutie dní, prichádza čas voľna. Zima? Sneh? Dážď? Nech! Bytie offline, knihy a pomalý dedinský život? Hell yeah! A bude aj kohútí budík!
Nedalo mi nespísať pár zážitkov, kedy sa u mňa naplno prejavil nedostatok voľna.
1. Snažím sa otvoriť dvere od nášho bytu kartičkou, ktorou sa každé ráno pípam v kancelárii. Túto plastovú bielu kartu vyťahujem v obchodoch pri platení, ukazujem revízorovi v električke a predkladám pani knihovníčke pri požičaní si veľmi zvláštnej knižky od Jáchyma Topola.
2. Obedujem v mojej obľúbenej reštaurácii. Pri platení zisťujem, že mi chýba dvadsať korún. Keď navrhnem obsluhe, že si skočím vybrať peniaze do bankomatu poblíž, sa čašníčka len usmeje. To nechte tak, vždyť jste tady každý den.
3. Všetky moje BB-, CC-, DD- a inak opísmenkované krémy zlyhávajú pri snahe o prekrytie neplynulého prechodu od kruhov pod očami po transparentnú pleť líc a pobelavú bradu. Ešteže je vonku tak sychravo, že s vonkajším svetom dokážem splynúť ako chameleón. Na ulici vidno len chodiaci kabát s batôžkom na chrbte a čiapkou, ktorá nad ním levituje...
4. Zúrivo doma ťukám heslo do počítača, ktorý so mnou nespolupracuje a myslí si, že zadávam zlú kombináciu písmen a slov (a k tomu i špeciálny znak, samozrejme). Skúmam capslock, mlátim do enteru. Po chvíli nastáva okamih osvietenia, uvedomím si, že zadávam heslo do pracovného noťasu. Schovávam dlaň do tváre. A dúfam, že ma nikto nešpehuje cez webkameru.
5. Marec. Už sa to blíži... Kupujem si balíček belgických praliniek, časť rozdám, druhú časť s presne stanoveným počtom si nechám. Každý deň si dávam jednu pralinku po obede, zdravá strava sem, čokoláda je zlá tam. Teším sa, ako mi z môjho jarventného kalendára krásne ubúda. Niekedy rýchlejšie, než by som chcela, inokedy príliš pomaly.
V akých situáciách sa rozblikajú vaše vnútorné kontrolky a zavelia PAUZA!, alebo rovno na útek?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára