Segovia, Toledo, Vincenzo a španielske slnečno

Segovia
Aj naše letné dni sa teplotami dokázali priblížiť tým španielskym aprílovým (nežartujem). Napriek tomu, že som v Španielsku bola pred mesiacmi, el sol español vo mne dlho žiarilo. (Slnečná alergia už našťastie zmizla návratom do našich končín.)

Z Madridu sme si odskočili na dva výlety. Kým Madrid bol miestami až - v dobrom - vulgárne kozmopolitný, mestečká vôkol neho stelesňujú všetky klišé-predstavy o španielskom svete, aké len môžete mať.

Segoviu sme navštívili ako prvú. A mala všetko.


Vincenza, ktorý celý život prevádzkoval malú reštiku, kde som jedla najlepšiu španielsku tortillu v Španielsku (najlepšiu vôbec som ale jedla v Prahe). Červeno-hnedý výhľad na okolitý svet a v diaľke hory. Čašníkov, ktorí sa otáčali na pätách, keď začuli angličtinu.

Segovia je malebná, s úzkymi uličkami a potenciálom klaustrofóbie, keď ste tam vo vrcholnej turistickej sezóne. Prezieravo sme tam šli cez pracovný týždeň a navyše mimo sezóny, takže sme sa vyhli tlačeniciam a kľučkovaniu medzi japonskými turistami.

Prišli sme do mesta a uvideli sme toto.

Akvadukt - jedna z dominánt mesta.

Epická katedrála.

Trhy poblíž katedrály. Olivy, olivy, olivy.

Spomínané úzke uličky. 

Katedrála z iného uhla. Kulisy v pozadí super.

Alcázar. Najhoršie na ňom je, že pri každej informačnej tabuli a spomenutí názvu mi začala v hlave hrať otravná hitovka Crying at the Discoteque. 

La Cigüeña.

Päťdesiat odtieňov hnedej.

Tu som si asi spomenula na to, akému aprílovému pražskému počasiu som sa vyhla.

Detaily.

Toledo

Výlet do Toleda sme si dali deň pred odchodom. Stále bez mojej vysnenej španielskej sukne (predstavovala som si, že domov dotancujem flamencovým krokom v dychvyrážajúcej suknici), stále v nemom úžase z toho, že sme v lete, i keď je apríl a doma zima. Zázraky sa občas dejú.

(Akoby zázrakom som sa uhla aj škridli, ktorá to mala namierené na moju hlavu. Z očakávaného naštvaného miestneho, ktorý má pokrk turistov kráčajúcich úzkymi uličkami, sa napokon vykľul štvornohý catentátnik.)

Prvý pohľad na... áno - Alcázar. (Musím... odolať... piesni v mysli...)

Katedrála.

Malá mozaika.

„Ja nič, škridla spadla sama!“

Klasika - tlmená hnedá a zelená.

Cervantes pod pomarančami.

Dokonalé stvárnenie môjho výrazu, ktorý mávam v pondelkové rána.

V detailoch je krása.

V bezpečí úzkych uličiek.

Toledo má síce len o zhruba 28-tisíc obyvateľov viac než Segovia, pripadalo mi však omnoho priestrannejšie, väčšie. Naozaj pestrý mix elementov kresťanskej, židovskej a moslimskej kultúry.

A áno, odtiaľ mám tričko s Donom Quijotom.