Disfrutando España - Letom za letom

Keď isté lietadlo Mongolian Airlines pristálo s mnohými, no s jednou obzvlášť poblednutou pasažierkou v Madride, dalo sa niekoľko vecí do pohybu. Jednako prišlo leto, na čom pasažierka zásluhu nemala, a čo je nemenej podstatné - pasažierka postupne odbledla a roztopila sa, na čom malo zásluhu práve spomínané leto.

Áno, po dlhšom čase bola na plnohodnotnom výlete. Človek si ani neuvedomí, ako veľmi a ako dlho už funguje na autopilota, kým ho z neho nevytrhne slnko a sangria. Ahoj, Španielsko!

V rámci môjho prvého výletu som zamierila do Madridu a okolia, reku - nech máme ten základ pre ďalšie výlety, ktoré budú viac na sever alebo na juh. Pred odchodom som sa naučila najzákladnejšie a najdôležitejšie frázy - ako si objednať víno, ako si objednať za ďalší pohárik a ako sa opýtať čašníka, či je v nejakom jedle ingrediencia, ktorá by tento výlet premenila na pobyt testovania kvality španielskeho zdravotníctva. (Aj z toho však mohol byť zaujímavý článok, nebudeme si klamať.) Ani neviem aký záblesk osvietenia ma primäl k tomu, aby som si do batožiny pribalila letné šaty a sandále, ale tejto chvíľkovej genialite som ďakovala mnohokrát. Napriek - nazvime ich diplomaticky nepriaznivým - predpovediam sme sa ocitli v lete. Dokonca až takom, že sa mi prvý raz v živote prejavila alergia na slnko (áno, som monštrum!).

Španielsky týždeň sa niesol v duchu slnka, chodenia a niekoľkohodinových prechádzok a pre mňa i stravy založenej na vajíčkach. Áno, Španielsko, to sú múčne jedlá, rajčiny a moje smutné oči pri pohľade na ponuku v reštikách. No čo už - viete ako, ja nie som veľký foodie, stačí mi, keď sa zem neotriasa zo škvŕkania môjho žalúdka. Čo ma nezabije, to ma zasýti a tak.

Veľkým prekvapením bola averzia miestnych voči komunikácii v angličtine, čo sa napokon ukázala ako jedna z najlepších vecí výletu. Uznajte, chceli by ste vidieť vyplašený pohľad čašníka po tom, čo vyslovíte najzákladnejšiu holú vetu v angličtine? Jeden nám pred očami doslova spravil piruetu a ušiel do útrob reštaurácie. Tak sme hovorili po španielsky, pričom týždeň „na mieste“ bol lepšou školou ako dva mesiace duolingovania.

Ľudia boli veľmi bezprostrední - rada spomínam najmä na slečnu v obchode jednej mojej obľúbenej kozmetickej značky, ktorá nevedela ani slovko po anglicky, no energicky schmatla moju ruku a rukami-nohami vysvetľovala účinky zázračného pleťového cementu na moju tvár. Is perfecto, is no problemático! Nevidela som teda AŽ taký úžasný efekt, ale suvenír je to dobrý. A keď som ju veľmi decentne odmietla, keď mi núkala bledofialový rúž svietiaci na jej hnedej opálenej žiarivej tvári, pohladila ma po pleci a zhovievavo preskúmala bledý odtieň mojej tváre. Sí, rúž na mne by vyzeral fakt ako na vodníkovi. Utopenom.

V tomto parku sa nám stratil jeden mobil. Ktosi ho našiel a odniesol pánovi sekuriťákovi, ktorý správne podozrievavo vyskúšal, či vieme odomknúť telefón, na ktorý sme pred chvíľou volali z iného, nestrateného. Šťastné konce a správni ľudia, to mám rada!

Ja na každom mojom výlete - z nepochopiteľných dôvodov fotím jednu - dve rodiny či skupinky denne. Asi vyzerám dostatočne pomalá na to, aby som im neubzikla s foťákom.

Aká veľká vlajka! Aký veľký Cervantes!

Ako som už spomínala, gastromantické ochkanie nad fotogenickými jedlami vo fotogenických reštauráciách a bistrách sa nekonal. Čo sa však zanedbalo na strave, dohnal pitný režim - kávu totiž mali skvelú!

Ak niekedy vyrazíte na kávu v Madride, pamätajte na dve veci: je jedno, čo je na zoznamoch kaviarní, ktoré musíte vyskúšať. V Madride sa podobne ako tu rozmáha hipsterské kaviarenstvo, čo spôsobuje nielen nahrádzanie jedného sna bradatého drevorubača druhým, lebo tá jeho vegan raw kaviareň sa neujala, ale aj mnohé prázdne priestory, ktoré si nového bradáča ešte nenašli. Druhá vec - i keď idete do priestorov, kde si chcete dať kávu, mnohé otvárajú až okolo piatej, šiestej. Pozrite si pre istotu fejsbúkové stránky (či kaviareň vôbec ešte existuje) a otváracie hodiny.

A áno, aj toto vysvetľuje, prečo vaši španielski kamoši poriadne ožívajú až popoludní.

Aby ste si nemysleli, že len v kaviarňach som vysedávala - väčšinu času sme trávili vonku. Bolo skvelé nechať sa len tak niesť v priestore, nedbajúc o to, kde to vlastne človek zakotví.

Ako všade, aj Madride som si vymýšľala španielsku verziu seba samej. Aká by asi bola táto Margarita, okrem toho, že by mala bytík s krásnym balkónom a nadväzovala by blízke priateľstvá s pracovníkmi miestnych knižníc, ktoré by boli úplnou náhodou rozprávkové staršie dámy a toreadori v dôchodku.

Rozdvojiť, roztrojiť, rozkrojiť na viac kúskov sa však zatiaľ neviem, preto absorbujem všetko, čo sa len dá. Skúšam si predstavovať, že som jedna z miestnych a smejem sa na sebe, lebo tam zrejme svietim ako exot.

Ako každé miesto, aj Madrid ma prekvapoval, tešil a príjemne unavoval. Prvý raz som sa cítila naozaj vysoká, týčiac sa ponad drobnými miestnymi ako Guliver nad liliputánmi. Rada by som bola ostala dlhšie a získala dôveru v jedlá a prehľad miestnych alergénov, aby som mohla bez obáv objednávať aj jedlo k tomu poháriku vína. (Toto sú strachy alergikov, priatelia...)

Najsilnejšie mi však v mysli utkvel pocit neustáleho pohybu - či už tela, alebo mysle, ducha. Keď po výlete musíte znova zasadnúť za kancelársky stôl, nohy vám to stále ťahá von, do sveta. Asi poznáte ten pocit...

Hľadám takýto byt v takejto uličke s takýmto balkónom. Zn. Sťahujem sa okamžite.

Pávie farby.

Ak sa niekedy zamýšľate, kam to odletela vaša milovaná andulka a kde tak asi mohla skončiť... Možno si užíva slobodu pod španielskym slnkom.

Loďky v parku Retiro. Čaká sa na ne LEN pol dňa, ale asi sú worth it.

Nechce sa mi veriť, že sú to už dva týždne, čo som bola v Madride.

Už dva týždne strácam opálenie, dva týždne nejem vajíčka, ktoré ma doteraz mátajú v snoch (no, no quiero tortilla, por favor!). Dva týždne je na scéne starý známy kamoš, ktorý nie a nie sa schovať na pol roka - zimný kabát.

A viac než dva týždne, čo španielske pohľadnice nie a nie doraziť k adresátom. Čo už.

Asi mañana.