Zo zápiskov sobotných rán

Že sa mi chalanisko prihovorí mi bolo jasné. Tmolil sa pri mne, zazeral, šibalsky sa usmieval a nad hornou perou sa mu do úsmevu krivilo aj jemné páperie. I keď sme stáli pri harmonograme spojov, opýtal sa: „Tak - kdy nám to jede?“ Keď som mu povedala, o koľko minút nám električka ide, koľko je teraz hodín a koľko minút je medzi touto chvíľou a chvíľou plánovaného príchodu nášho spoja, párkrát sa ma ešte spýtal na čas a počet minút. Keby bol starší, zvalila by som to na ťažký piatkový večer.

Vyzeral sťaby zo salingerovky, alebo ako jeden z klišéovitých chlapcov - beťárov, ktorí z rôznych dôvodov nebývajú doma s rodičmi a s batôžkom na chrbte robia nepozorované výlety od starkých alebo z detského domova.

Chlapec Mladý muž sa mi nakoniec zveril, že ide do bazéna plávať, ale v podstate tam ide len preto, aby mohol potom do vírivky. „Ale já se i tak nejvíc těším na pondělí!“ Trochu ma to zarazilo, no nakoniec som si povedala, že to z neho hovorí detská nepoškvrnenosť pondelkovými pracovnými ránami alebo chvíľkové mladícke poblúznenie. Na môj spýtavý pohľad frajersky odpovedal položmurknutím a veľavravným: „Šampáňo.“

Ahá, tak mladý pán mal čochvíľa narodeniny. Skôr než tie však prišla naša električka, kde som sa napriek môjmu zvyku stáť posadila a on sa postavil na schody v električke tak, aby sme mali oči na jednej úrovni. Žiadne vyvyšovanie sa. Ešte sme sa chvíľu rozprávali, tuším o všetkom a ešte viac o ničom.

Bolo krátko pred jedenástou a o celej sa mal stretnúť s „jednou paní“. Neviem, či to bol krycí názov českých Troch pátračov, tajné stretnutie s jeho biologickou mamou, od ktorej ho kruto odtrhla nepriazeň osudu a bohatých rodičov jeho otca, alebo či si šiel po ďalšiu z indícií ku stotriročnej prapravnučke nejakého slávneho českého dobrodruha. Aby na narodeniny ten Golemov poklad nakoniec objavil.

Napokon sme sa obaja vydali opačnými smermi - ja do hurikánu stanice metra, on do blízkej fastfoodárne skrátiť si čakanie hranolkami. Naše pohľady sa ešte raz stretli a nesmelo mi zamával.

Takéto galantné a (síce ľahko strašidelné, ale) sympatické chovanie je v Prahe celkom nevídané. Alebo našla istá pražská plaváreň (v spolupráci s výrobcom šampáňa) dokonalý reklamný nástroj? Budem veriť v čestné úmysly mladého.

A ešte si dám za deci.

Niekto sa pozerá do diaľav veľkých vôd, iný sa teší z vidiny vôd bublinkových.