1. Rok je krátky.
2. Rok má viac dobrých než zlých vecí. Navyše, istého typu zlých vecí sa - aspoň pre seba - dobre dá zbavovať vypínaním rôznych obrazoviek.
3. Skvelota každého dňa je priamo úmerná minútam strávenými mimo kancelárií, obchodných centier a iných nepríjemných uzavretých priestorov. Stupeň skveloty toho-ktorého dňa sa zvyšuje počtom objatí a prítomnosťou vášmu srdcu drahých.
Za rok sa toho mení veľa i málo. Náhodne i osudovo môžu nastať zmeny, o ktorých ste doteraz len snívali. Alebo spravíte rozhodnutie, ktoré vám zmení život. A to dokonca bez nejakej „vyššej sily". Alebo môžete zažiť a vidieť veci, ktoré ste vždy chceli zažiť alebo vidieť. (Mojím takýmto zážitkom číslo jedna boli horiace vlasy jednej slečny v istom pube. Pripaľovala si cigaretu o sviečku, a keďže sviečok bolo na stole viac, plamienok jednej sa spojil s nezopnutými vlasmi sklonenej slečny a háro vzbĺklo. Ďalšia podstatná vec bola razom odškrtnutá z bucket-listu!)
A aby puzzle Edícia 2015 neostalo iritujúco prázdne (poznám skladačky, kde chýba jeden diel z tisícpäťsto), nasleduje posledný monthiary. (Ja viem. Ubehlo to.)
1. Decembratislava
Vianoce sa mi každoročne začínajú skôr. Nie síce tak skoro ako predaj kolekcií a saloniek v obchode vašej voľby - moja návšteva priateľov v Bratislave zväčša vychádza na predvianočný týždeň (alebo na ten pred ním). Vždy je super vidieť starý „domov", popozerať sa, kde všade pribudli nové hipsterské kaviarne (a just zakotviť s St. Germain) a popočúvať rodnú reč hoci aj v Tescu pri banánoch. Teraz som však zažila čosi nečakané. Rozlúčku a zlomené srdce. A medzitým radostnú prechádzku lesom, počas ktorej by - keby šlo o záber z filmu - hrala táto pesnička počas spomaleného záberu.
Áno. Konečne som bola venčiť psíka v útulku.
 |
| Predvianočný zázrak alebo Ako som venčila psa, akého som vždy chcela. |
Nájsť v decembri v záhrade jahody alebo jarnú cibuľku nie je až taká juhoslovenská novinka. Tento rok sme pre zmenu mali vianočné Škótsko, až sme ani na dom Miskabácsiho nevideli. Pred vami mliečnobiela ničota, pod vami blato, nad vami sivota, z ktorej nie a nie zasnežiť.
Sem-tam som si pospomínala na sneh a korčuľovanie počas zimných prázdnin. Teda, na tie dva traumatické pokusy o korčuľovanie za vŕzgania rozlamujúcej sa vrstvy ľadu. A v mysli obraz o končatinách odrezaných korčuľou.
 |
| Kedysi, počas zimných prázdnin. |
3. A bookmare before Christmas
Mnohí moji blízki vedia, že nepozerám vianočné rozprávky. Teda tie tradičné, české, slovenské, neviemaké. Nikdy som nevidela popoluškovské oriešky, Mrázika, veľrybie stoličky a ostatné, čo si ľudia bežne púšťajú. Zemiakový šalát si ale dám!
Na Vianoce mám - okrem spomínaného šalátu - automaticky chuť na veci temnopekné. Jedinou mojou tradíciou sú dva filmy - A Nightmare Before Christmas a Edward Scissorhands. Neviem prečo, ale vianočné magično sa mi odjakživa spája nie s romantickými zázrakmi na letiskách, ale so záhrobím či s vecami mimo tohto sveta, ktoré sa na prvý pohľad zdajú morbídne, temné, neozdobiteľné žiadnou lesklou guľou.
Nemohla som si preto nepribaliť do batôžka knižku s príznačným názvom The Graveyard Book. Netuším, či to bolo atmosférou, počas ktorej som to čítala (svet na nejaký čas zastal a bolo dobre, v obývačke svietil stromček a na raňajky boli rezne), alebo je Neil Gaiman naozaj génius a môj znovuobjavený obľúbený autor, ale... Knižka stojí za prečítanie!
Hlavný hrdina sa volá Nobody a býva na cintoríne. V podstate ho ten cintorín aj vychováva - teda, skôr jeho obyvatelia. Nobody rastie a dospieva a občas zažíva traumatické a strašidelné veci s - uhádli ste, nie s duchmi a inými bytosťami zo záhrobia - ale s osobami z „nášho" sveta. Však ako aj my ostatní.
Nový rok, nový skok (do neznáma)
V novom roku mi je ľúto zanechať mesačníkovú tradíciu. Zapisovať si každý deň pekné veci, ktoré sa vám stali, nie je veru zahodeniahodný zvyk. Pripomínať si, že život nie je len to hmlisté čosi, čo sa deje medzi ranným a večerným umytím zubov, sa najviac dá prostredníctvom maličkostí. (Aspoň si myslím. Keď vyhrám päť miliónov v lotérii, možno zmením názor.)
Moje retrospektívy (tzv. zasebasaobhliadnutia) budú mať aj v 2016-ke rovnakú fazónu a budú vychádzať každú sezónu. Seasonary. Alebo tak nejak.
2016, bring it on!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára