E. A. Sund: Dievča havranie a môj nepodarený severský výlet

Knihy - okrem mnohých iných vecí - sa mi často premietajú do snov. To by bolo príjemné, keby som čítala Coelha a pozerala Šmolkov. Prvý však nie je podľa môjho gusta a druhí ma začali nudiť už v detstve. Myslela som si, že som obrnená lecterovskými kulinárskymi zážitkami a moja duša je patrične otupená. Chcela som novú výzvu, knižné akčno, napätie.

Možno nejakú tematickú nočnú moru.

Pravdupovediac, nechala som sa aj trochu navnadiť reklamou a desivým plagátom, ktorý strašil vo viacerých eskalátoroch metra. Medzi romantickými románmi a reklamou na Unicorn College mi udrela do očí ona.

Z najtemnejších zákutí ľudskej duše, ilustrované Luciferom samotným. Obálka knihy... je desivá. Keď som knihu odložila, bola stále zakrytá. (Pohľad na Crow Girl je mojím druhým najdesivejším zážitkom spojeným s "dieťaťom". Na prvom mieste je stále nekonečný moment z prázdnej stanice Námestí Míru, v ktorej hlaholil detský spev a abecedná pesnička ABCD spievaná nevinným hláskom. Navyše s anglickým prízvukom. Oh gosh!)

Crow Girl som si napokon objednala v češtine (anglická verzia zatiaľ nevyšla a ak existuje slovenský a český preklad, beriem po viacerých traumatických zážitkoch radšej ten druhý).

A teraz sa priznám, že nie som veľký fanúšik severskej literatúry. Nesbovia ma nelákajú, vtipné absurdné knihy mi pripadajú nudné a predvídateľné. Nebol to teda len obal a sľub temného čitateľského zážitku, ale hlavne nesmierna zvedavosť, ktorá ma primäla k prečítaniu knihy.

Zvieratko pózuje a snaží sa minimalizovať desivosť.

Experiment
Nebudem prezrádzať veľa z deja. Som však veľmi zvedavá, či sa nájde niekto, kto to vníma podobne ako ja. O superpredávaných severských detektívkach som už z viacerých kútov počula, že tam veľa detektívneho nie je. Predstavujem si to ako steelovky pre milovníkov škandinávskych Sherlockov. Všetko je jasné od začiatku a predvídateľnosť je takmer nevydržateľná, no zároveň vás to núti čítať ďalej a ďalej a ďalej.

Preto - ak sa niekto rozhodne prečítať si Crow Girl - odporúčam malý pokus na sebe samom. Keď sa ako-tak zoznámite s hlavnými postavami, skúste si napísať, čo sa podľa vás udeje, ako sa to, čo sa niekomu udialo v minulosti, prejavuje teraz (riaďte sa najviac klišéovitými postupmi, diagnózami a prejavmi). Stavím sa, že si tipnete správne.

Vo Švédsku niekto rituálne zabíja malých chlapcov, ktorí nikomu nechýbajú. Sú to deti bez identity, bez oficiálnej a evidovanej existencie, imigranti. Do celého procesu vyšetrovania sú najviac zainteresované detektívka Kihlbergová a psychologička Zetterlundová. Muži v knihe vystupujú v troch rovinách - ako úchyláci, ako neschopní lúzri a ako backgroundové postavy, ktoré sa nanajvýš zvezú na geniálnych nápadoch šéfky nedocenenej v patriarchálnej spoločnosti. Všetky ďalšie informácie by boli nehanebným spoilerstvom. I keď asi tušíte, ako a čo bude nasledovať.

Začiatok konca
Napriek celkovej priemernosti (hovorí zo mňa človek tráviaci pri temných seriáloch a dobrých knihách až priveľa času?) sa kniha čítala neskutočne ľahko a rýchlo - po prehryzení sa cez prvých sto strán. Vadili mi floskuly a zvláštne frázy (nadpoužívanie zkrátka a jasně, výrazy ako uvelebil se v křesle a pod.) a celková štylizácia. Škoda, že neovládam žiaden severský jazyk, aby som mohla zhodnotiť, či je to akýsi ich štýl, alebo týmto knihám robia medvediu službu prekladatelia a editori v našich končinách. Presne tento pocit som totiž mala aj pri slovenskej verzii Loeovho Dopplera.

Striedanie minulosti a budúcnosti, dávne traumy a to, čo s človekom spravia. Silné ženy v popredí a ich "bežné" rodinné problémy v pozadí. Veľa kávy. Klasika. Je to trilógia (prekvapujúce!), takže plánujem v rámci experimentálneho čítania nadviazať na vranku ďalšími dvomi knihami. Potvrdím si vlastnú nekompatibilitu s knihami zo severu? Netuším. Viem však, že na prehnané očakávania - vlastne, na akékoľvek očakávania - musím zabudnúť. Toto je čítanie po ťažkom dni v práci a po hodinách intenzívnej mozgovej činnosti, kedy očiam stačí samovoľne blúdiť po priamej reči a veľkých písmenách.

A nedokážem sa zbaviť pocitu, že vydanie tejto knihy spôsobila súčasná popularita severskej literatúry. V paralelnom vesmíre, kde si ľudia kupujú artové diela, chodia na koncerty v rámci eklekticky rozvinutej klubovej scény a nevlastnia televízory, by kniha vyšla nanajvýš ako lacný paperback. Na náklady autorov.

Kniha určite nie je len "pre silné povahy", ako sme vopred varovaní a drsne ju otvárame aj napriek tomuto odporúčaniu. Úvod je ťažkopádny a samotný obsah vás nechá na pochybách, či tento žáner nepatrí skôr do kín / televízie. Alebo aspoň do rúk talentovanejších autorov.