Predmety ubúdali a moja skriňa bola prevzdušnená natoľko, že by sa tam mohol nasťahovať Azuritko so svojou sedemčlennou rodinou. Časom som sa síce vecí zbavovala menej excesívne, no stále ma dokázalo potešiť, keď bolo treba niečo vyhodiť - od vyschnutej fixky až po náhodne rozbitý tanier.
Postupne a čoraz častejšie sa však začalo ozývať moje - nazvime to - Staré Ja. To, ktoré sa dokázalo tešiť z pekného predmetu, často i ručne vyrobeného. Ktoré vedelo nájsť maličkosť, ktorá ho dokonale vystihovala a rado odpovedalo na obľúbenú otázku ľudí - jéj, odkiaľ to máš?.
Jedného dňa som sa rozhodla, že je načase niečo na seba zavesiť, znova sa ozdobiť, kašľať na stopercentnú funkčnosť. Napriek odhodlaniu naplniť romantickú túžbu po onom „niečom“ som zakotvila v rozčarovanom stave v kabínach obchodov s oblečením (a s prísľubmi, že si to sama aj tak ušijem lepšie a krajšie), či pri nasvietených minipoličkách s čínskymi šuntmi, ktoré sa mali vešať na krk či do uší. Aj tie knihy som si stále radšej požičiavala z knižnice, než aby sa mi na ne prášilo na poličke.
Čo však čert nechcel, natrafila som na Sashe na náušnice. Náušnice - niečo, čo som si naposledy kupovala hádam pred dvoma rokmi a už nemám ani tie. Sashe - niečo, kam občas zavítam, vidím veľa kože a dreva a kde je priveľa vecí a primálo času i vôle na hľadanie. (A hlavne - ja už nič nepotrebujem predsa.)
Moje nové krásne a radosťprinášajúce náušnice som zbadala úplnou náhodou. Nikdy som nebola korálkový typ, nikdy som nebola milovník kamienkov, nikdy ma neokúzlili veci ligotavé. No keď som ich videla a v ich názve prečítala slovo čarovné, viac som neváhala.
A navyše, jadeit vraj prináša človeku vnútorný mier a iné super veci. Nuž uvidíme.
Zatiaľ mi stačí, že mi dokonale ladia k očiam.
For the last more-than six months, I have had the increasing (and some days extremely strong) inner urge to get rid of things. It was nothing based on some personal mission of making the world a better place by recycling. I didn`t even get a warm feeling inside when I tried to imagine someone warming up under my former pullover. Subconsciously and also deliberately, I got rid of so many things that I ended up with almost empty wardrobes and shelves. Empty = free.
Giving away (not only physical) stuff felt good, but I reached the point where my (let´s say) old self started longing for the old sensation of finding something nice and being happy about it for a longer time. Being charmed by that particular piece. Finding something special, me-reflecting. Having a nicer day only by feeling prettier and happier through one special item.
Well... Despite this romantic need, I ended up bringing already-bought shoes back to stores, borrowing books instead of buying them and drawing dress-prototypes I intended to sew myself instead of buying that soulless and formless piece of cloth in a store.
I would really love to blame the light new summer days for driving me towards the sensational discovery of my new earrings. Nevertheless, these summer days have often been more heavy than light and it was pure accident that arranged me seeing these on the Sashe website.
I have never really liked beads and I have never liked anything sparkling except a calm river during sunrise. To my own surprise, I had to have these earrings as soon as I noticed them.
Additionally, jadeite (the pink drop-shaped stone) is supposed to bring inner peace and other awesome things to its owner. Well, let`s see about that.
For now, I am happy with the fact that they highlight the blue of my eyes.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára